V Maďarsku stále pretrváva v politike odpor proti dunajským hrádzam

NETKY.SK • 8 November 2010, 08:28 • 2 min
V Maďarsku stále pretrváva v politike odpor proti dunajským hrádzam

V Maďarsku stále pretrváva v politike odpor proti dunajským hrádzam

slovakia

left justify in out

img

V Maďarsku po zmene režimu založili politiku na odpore voči výstavbe dunajských hrádzí. Vo verejnosti je dodnes presadzovaný názor, že stavanie hrádzí na Dunaji je ekologickou agresiou voči prírode, povedal v rozhovore v rámci projektu TASR "Osobnosti: Tváre a myšlienky" predseda maďarského ochranárskeho združenia Klub reálne zelených László Juhos, ktorý je zarytým zástancom dostavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN).

      -Čo všetko zohralo úlohu v tom, že ste sa v Maďarsku stali jedným z mála zástancov dostavby SVDGN?-  
      V roku 1992 ma po 40 rokoch práce vyhodili zo sektora elektrickej energie. Vtedy som sa stretol s profesorom univerzity v nemeckom Karlsruhe Mosonyim (Emil Mosonyi bol maďarským spolutvorcom myšlienky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, vodohospodárskym inžinierom a univerzitným profesorom; pozn. TASR), ktorý vlani zomrel tu v Budapešti vo veku 99 rokov. Konečne si teraz 9. novembra na neho spomenie Maďarská akadémia vied, ktorá sa k nemu doposiaľ vôbec nehlásila. Podľa Mosonyiho sa ochrana životného prostredia musí viazať k určitej profesii. Som inžinierom energetiky so špecializáciou na atómovú energiu, absolvoval som dve postgraduálne štúdiá. Zúčastnil som sa výstavby atómovej elektrárne v Paksi. V tom čase som sa rozhodol, že poukážem na základné klamstvo, na ktorom založili v Maďarsku politiku po zmene režimu. Maďarské ekologické hnutie Dunajský kruh (Dunakör), ktoré je známym odporcom výstavby SVDGN, totiž oklamalo ľudí. Tí si mysleli, že pri zmene režimu, ako sa to stalo v 90. rokoch, sa kapitalizmus od socializmu bude líšiť v tom, že v kapitalizme nebudeme stavať hrádze. Bola to argumentácia, ktorá vyhovovala politikom na to, aby mohli zdôvodniť čokoľvek. Namiesto toho, aby ľuďom vysvetlili, že príde kapitalizmus, kde bude potrebné podnikať, kde bude potrebné zhromažďovať majetok, kde treba zbohatnúť - lebo kapitalizmus je o tom, že niektorí musia nazhromaždiť kapitál na to, aby mohol kapitalizmus existovať -, tak tí, ktorí boli blízko pri koryte, majetok vykradli. Väčšia časť majetku však patrila do zahraničných rúk. S argumentáciou, že nebudeme stavať hrádzu, vypredali majetok štátu.

      -Aké väzby vás viažu k vtedajšiemu Československu a k terajšiemu Slovensku?-

      Narodil som sa v Bratislave v roku 1938 a v roku 1947 našu rodinu vysťahovali do Maďarska. Otec predával na trhu vedľa bratislavskej Manderly kvety, neskôr sme sa dostali do Petržalky. Na základe Parížskej mierovej zmluvy, kedy bola Československu umožnená výmena obyvateľstva, nás v roku 1947 vysťahovali do Maďarska. Dve triedy základnej školy som absolvoval v slovenskej škole, ale dnes už po slovensky hovorím iba veľmi málo.

      -Aké okolnosti sprevádzali prípravy výstavby SVDGN?-

      V roku 1977 sme uzatvorili s naším severným susedom – Československom - zmluvu o Gabčíkove-Nagymarosi. Tu by som chcel poznamenať, že už vtedy existovali prejavy nacionalizmu. Domnievam sa, že ani na Slovensku mnohí nevedia, že v roku 1954, kedy sme spolu s československými kolegami začali uvažovať o príprave projektu, tak pôvodný názov mal znieť Bös-Vyšehrad. Na to sa však objavili nacionalisti štátostrany na maďarskej strane, ktorí povedali, že "súdruhovia, nemôže byť na našej strane meno projektu Vyšehrad! Vyšehrad je predsa slovenské slovo, nech sa sústava volá Bös-Nagymaros". Na to zareagovali pražskí šovinisti, ktorí okamžite premenovali Bös po českom partizánovi, ktorý spáchal atentát na Heydricha. Teda táto dvojstranná zmluva bola uzatvorená pri súčasnom zúrení nacionalizmu. Tvrdím, že dohoda medzi Maďarskou ľudovou republikou a Československou socialistickou republikou bola európskou myšlienkou. Bola to zmluva ukazujúca do budúcnosti, kde ľud dvoch susedných krajín chcel niečo spoločne vybudovať. Už v tom čase som sa zúčastnil prípravy plánov a predstavte si, keby som bol vtedy prešiel do Gabčíkova ako inžinier - pretože na maďarskej strane by prevádzka patrila k nám -, nepotreboval by som pas. Bez cestovného dokladu však môžem cestovať až teraz. Moskve sa však nepáčilo, že tieto socialistické krajiny si iba tak medzi sebou uzatvárajú nejakú dohodu. Do toho sa zamiešala politika a situácia dodnes zostala taká, aká bola v roku 1983, keď Pražania prišli do Budapešti – bol som vtedy v maďarskej delegácii - a súrili maďarských kolegov, aby konečne začali niečo robiť, pretože Československo už vo výstavbe pokročilo.

      -Ste jediným zástancom dostavby SVDGN v Maďarsku, alebo sa k tejto myšlienke hlásia aj iní?-

      Vďaka Bohu myšlienku dostavby SVDGN podporuje čoraz viac ľudí a čoraz viac organizácií. Ich však ešte zatiaľ politika neakceptuje, rovnako ako ani nevedie dialóg s reálne zelenými.

      -Aké boli prvé prejavy odporu voči výstavbe Nagymarosu?-

      Tu sa vrátim k Dunajskému kruhu. Keď sa Československo obrátilo v  roku 1983 na Maďarsko, aby už konečne začalo aspoň s výkopovými prácami, tak v štátnej pokladni na to neboli peniaze. Súdruh Marjai (József Marjai bol v období rokov 1978-88 zástupcom predsedu vlády; pozn. TASR) mi o tom hovoril po 90. roku. Povedal, že v tom čase to bolo veľmi ťažké, kasa bola stále prázdna. Preto nariadil Aczélovi (György Aczél bol v Kádárovom režime najdôležitejším ideológom; pozn. TASR), aby okolo projektu urobili nejaké čary. Aczél bol zodpovedný v tom čase za humanitnú politiku, ako minister mal na starosti umenie, literatúru a kultúru, jeho slová boli svätým písmom. Zavolal si Jánosa Vargu (maďarský biológ – predseda ekologickej organizácie Dunajský kruh; pozn. TASR) a povolil mu, aby sa v samizdatovej publikácii objavil článok o tom, že vodné dielo je agresiou voči prírode. Túto ideológiu v roku 1992 napokon aplikoval zákonodarný zbor aj do zákona. Bol to najväčší prechmat maďarského parlamentu.

      -Do sporu zasiahlo aj rozdelenie Československa.-  
      Pre maďarských šovinistov bolo nepríjemným prekvapením, že právnym nástupcom Československa bolo vyhlásené Slovensko, pretože si mysleli, že vznikom samostatnej Slovenskej republiky bude zmluva neplatná. Únia dala najavo, že pomôcť jednotlivým krajinám dokáže iba v záležitostiach, ktoré sa pri prístupových rokovaniach dostali do agendy a SVDGN nebolo súčasťou prístupového procesu v Maďarsku ani na Slovensku. Preto si tento spor musia medzi sebou vyjasniť Budapešť a Bratislava. My v Klube reálne zelených tvrdíme, že akákoľvek dunajská politika v tomto regióne nemá šancu dovtedy, kým sa Maďarsko nedohodne so Slovenskom.

      -Maďarsko jednostranne vypovedalo zmluvu o SVDGN, na čo zareagovala aj Európska únia.-

       Európskej únie prišiel odkaz pre obe krajiny, ktorý ste si ani vy na Slovensku zvlášť nevšimli. Únia totiž povedala Maďarsku, ktoré sú to tie zákony, ktoré si do únie nemôžeme vziať. Tie musel parlament zrušiť. V roku 2003 prijal maďarský parlament zákon č. 8, ktorý pozostával iba z troch paragrafov, ale bolo tam 12 strán prílohy. Na štvrtej strane som našiel drobnými písmenami napísané, že 40. zákon z roku 1993, ktorým bola jednostranne vypovedaná platnosť zmluvy o SVDGN, je potrebné zrušiť ešte pred 1. májom 2004, teda pred vstupom Maďarska do Európskej únie. Európska únia viac spraviť nemohla.

      -Kto v súčasnosti zodpovedá v Maďarsku za záležitosť SVDGN?-

      Vy máte aspoň vedúceho delegácie v osobe pána Jenčíka (splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVDGN Gabriel Jenčík; pozn. TASR), Orbánova vláda sa ešte zatiaľ neodvážila ani len vymenovať vedúceho maďarskej delegácie. Posledným maďarským splnomocnencom bol György Erdey.

      -Klub reálne zelených vyvíja naďalej iniciatívy. Ako šéfredaktor časopisu vašej organizácie ste často aktívnym účastníkom tlačových besied úradu vlády a ministerstva zahraničných vecí, pričom predstaviteľom maďarských vlád – pravicovým aj ľavicovým - s patričným dôrazom kladiete otázky týkajúce sa sporu o sústavu vodných diel; často sa odpovede vôbec nedočkáte.-

      Pred druhou Orbánovou vládou, ktorá prebrala moc v tomto roku po aprílových parlamentných voľbách, bola pri moci Bajnaiho vláda. Pri vypočúvaní príslušného ministerského kandidáta Orbánovej vlády na parlamentnom výbore padla otázka zo strany pravice aj ľavice, ako chce riešiť spor okolo Gabčíkova-Nagymarosu. Kandidát nebol vôbec na takúto otázku pripravený. Ako predseda občianskeho združenia na ďalšom vypočúvaní parlamentného výboru som si vyžiadal slovo a informoval som členov výboru, že predložím parlamentu podanie k tejto téme, v ktorom chcem položiť otázku. Nie tú, či sústava vodných diel mala byť postavená, alebo nie, prípadne aké škody vznikli nepostavením, ale chcem odpoveď na jedinú otázku: čo bráni pokroku v právnej diskusii medzi Maďarskom a Slovenskom? Haagsky súd odkázal obom stranám, aby rokovali v dobrej viere. Dlhodobo preto nebude môcť byť udržateľný stav, že Slovensko využíva celý potenciál Gabčíkova. Nie je to však vaša chyba (chyba Slovenska; pozn. TASR), pretože my sme sa ho vzdali. Chybou Maďarska zase je, že vlády si výrok haagskeho súdu principiálne zle interpretovali a tvrdia, že dolný vodný stupeň nie je potrebné postaviť. To je obrovský omyl. Vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Lászlóovi Kovácsovi som povedal, že ho oklamali. Kovács bol práve v New Yorku a ráno 26. septembra 1997 mu zavolali s tým, že Maďarsko na súde v Haagu vyhralo, pričom, žiaľ, Maďarsko prehralo tento spor v pomere 7:1. Maďarská politika nebola schopná si ani len vypočuť nás v tom smere, aby sme ich upozornili, čo treba urobiť, aby o Maďarsku v Haagu nepovedali, že nerokuje v dobrej viere.  

      -Čo charakterizuje súčasný stav sporu o sústavu vodných diel na maďarskej strane a aká je perspektíva jeho urovnania?-

      Haagsky medzinárodný súd – a to neprešlo v komunikácii ani na maďarskej, ani na slovenskej strane – nie je súdom, kde je navrhovateľ a odporca, ale je to fórum rovnocenných strán. Čo je ale dôležitejšie,  jeho verdikt nie je takým, akým sú verdikty v občianskom či trestnom konaní. Rozsudok vynáša, prípadne vyjadrí, postoj iba v tých záležitostiach, o ktoré ich strany požiadali. Podotýkam, že ide o organizáciu OSN, nie je to inštitúcia Európskej únie. Haagsky súd ešte nikdy nevyniesol rozsudok, ktorým by niekoho zaviazal k výstavbe či zbúraniu čohokoľvek. Maďarské vlády však tvrdia, že nemusíme dostavať Nagymaros. Ten Nagymaros, ktorého prípravou v roku 1942 poverila maďarská vláda čestného predsedu Klubu reálne zelených Emila Mosonyiho, ktorý povedal, že v roku 1942 nám ešte Moskva nerozkazovala. Dunajský kruh však potom označil tento projekt za komunistické dielo! Žiaľ aj teraz je ešte obdobná situácia. V roku 1990, kedy vzniklo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky, malo 200 poslancov parlamentu vo vrecku členský preukaz Dunajského kruhu. Táto idea, že stavanie vodných diel na Dunaji je ekologickou agresiou voči prírode, dodnes pretrváva. Nad Maďarskom je na Dunaji 35 vodných elektrární, dve sú pod nami a dve vo výstavbe. Maďarsko ide proti európskej myšlienke. My, Maďari, sme takí, že sa domnievame, že spoznanie pravdy môže byť pre národ veľmi škodlivé. Klub reálne zelených sa snaží o to, aby nejakým spôsobom prezentoval túto pravdu. Je to mimoriadne ťažká úloha, pretože v tom, ako sa správa politika pod vplyvom idei Dunajského kruhu, žiaľ napomáhajú aj médiá. V médiách sú ľudia, ktorí demonštrovali proti vodnému dielu. Na demonštráciách sa vtedy skandovalo: "Stavaj dom, nie hrádzu!" Klub reálne zelených je presvedčený, že táto línia viedla aj k ekologickej tragédii hlinikárne pri Ajke. Maďarská politická elita, ktorá nastúpila po zmene režimu, totiž úplne odstavila svetoznámych maďarských vodohospodárov s tým, že falošní odborníci, schovávajúci sa za politiku, ich označili za rakovinový nádor a fašistov. Maďarsko nemá šancu dosiahnuť prosperitu dovtedy, kým nedôjde v tomto smere k zmenám, a to aj nezávisle na tom, čo sa bude diať s hospodárstvom.

      Rozhovor s Lászlóom Juhosom je súčasťou nového multimediálneho projektu "Osobnosti: tváre, myšlienky", v rámci ktorého prinesie TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobnosti slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

Zdroj: TASR



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky
Netky
Deň Ústavy o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies