Svetelný smog má mnoho negatívnych environmentálnych dosahov

HUMENNÉ – Strata prirodzenej nočnej tmy v dôsledku svetelného smogu má okrem ekonomického rozmeru v podobe finančných strát zo zbytočného osvetlenia i mnoho environmentálnych dosahov. Umelé svetlo ako nový faktor v evolúcii života na Zemi spôsobuje elimináciu populácií hmyzu na pokraj ich vyhynutia, dezorientáciu zvierat počas migrácie, narušenie ich reprodukčných cyklov či životných štádií rastlín, ale i poruchy spánku a civilizačné choroby v ľudskej populácii. Upozorňujú na to astronómovia z Vihorlatskej hvezdárne (VH) v Humennom zapojení do cezhraničného projektu Karpatská hviezdna dráha.

„Miliardy rokov prebiehala evolúcia života v prirodzenom striedaní dňa a noci. Situácia sa radikálne zmenila až v poslednom storočí. Všetky dôsledky nikto nevie predvídať,“ upozorňujú s tým, že problém svetelného znečistenia aj napriek mnohým negatívnym dosahom na život na Zemi má i svoju optimistickú stránku, je najľahšie odstrániteľnou environmentálnou záťažou. Podotýkajú, že pri jej eliminácii sa nemusí nutne „vypnúť“ všetko svetlo. „Stačí vypnúť zbytočné osvetlenie, stlmiť to nadmerné a správne nasmerovať to, ktoré mieri do strán a nahor,“ ozrejmujú.

Osveta verejnosti je len jednou zo zložiek projektu Karpatská hviezdna dráha. Odborníci z VH, Užhorodskej národnej univerzity, ukrajinského Inštitútu pre rozvoj karpatského regiónu a Užanského národného prírodného parku a tiež maďarskej Rónaőrző spoločnosti pre ochranu prírody budú počas nasledujúcich dvoch rokov prostredníctvom vytvorených permanentných monitorovacích staníc monitorovať a analyzovať mieru svetelného znečistenia na životné prostredie a následne prinášať ekologické riešenia osvetlenia. Na slovenskej strane sa zároveň realizuje najväčšia investícia projektu s celkovými rozpočtovými nákladmi viac ako 576 000 eur. Pri Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle vznikne informačný pavilón, ktorý sa má stať ústredným informačným bodom v Parku tmavej oblohy Poloniny a zabezpečiť šírenie informácií v budúcnosti.

Ako v súvislosti s Parkom tmavej oblohy Poloniny, zriadenom za účelom ochrany hviezdneho neba pred svetelným smogom v roku 2010, humenskí astronómovia pripomenuli, ani takéto miesta nie sú v súčasnosti od svetelného znečistenia chránené dostatočne. „Sú tu miestne zdroje, pozostávajúce z drobných priemyselných prevádzok a z verejného osvetlenia, ktoré sa stáva výrazne intenzívnejším po rekonštrukciách systémov pouličného osvetlenia v obciach,“ zdôrazňujú s tým, že svetelný smog v týchto oblastiach spôsobujú aj vzdialené mestské aglomerácie.

Možno vás zaujme: Ministri životného prostredia podpíšu Ministerskú dunajskú deklaráciu