Rusko hľadá spojencov všade na svete. Putin je v Pekingu a snaží sa znova uloviť Čínu, no časy medových týždňov sú už dávno preč (komentár Iva Samsona)

Komunistický románik narušili pokusy kontinentálnej Číny (ČĽR) o monopolizáciu svetového „robotníckeho“ hnutia, a tzv. Veľká kultúrna čínska revolúcia, v ktorej Čína prakticky odmietla destalinizáciu Sovietskeho zväzu a dokázala si dokonca nájsť spojenca v samotnej strednej východnej Európe – v Albánsku! Zmierlivá „Lovestory“ ešte pokračovala počas vietnamskej vojny, ktorá tieto dve mocnosti držala aspoň vojensky pokope – obe podporovali komunistický Severný Vietnam proti USA. Potom čo USA doslovne ´ubombardovali´ Severný Vietnam k mieru a obetovali tak svojich juhovietnamských spojencov, rozprávka o priateľstve medzi ČLR a ZSSR sa definitívne skončila.

Zjednotený komunistický Vietnam napadol brutálne komunistickú Kambodžu a komunistická Čína zaútočila na komunistický Vietnam. Sovietsky zväz sa postavil za Vietnam, komunistické strany v rôznych ázijských štátoch za Čínu. A rozprávke („socialistické“ štáty proti sebe nemôžu viesť vojnu) bol koniec. Namiesto „kapitalizmu“, „sionizmu“ a predtým „titoizmu“ (popri – v bývalom Československu – sezónne používaného „pravicového“ a „ľavicového“ oportunizmu) sa ako úhlavný nepriateľ ľudstva začal u nás vo všetkých pádoch skloňovať „maoizmus“.

Odvtedy sa Čína začala pripravovať na svetovú vojnu so Sovietskym zväzom. A myslela to vážne.

Ale čo bolo, to bolo. Dnes sú skrachovaný Sovietsky zväz (dnes Ruská federácia) a Čínska ľudová republika opäť kamarátmi, aspoň čo sa týka obavy z „unilateralizmu“, t. j. z pokračujúcej bezpečnostnej a vojenskej hegemónie USA vo svete. V každom prípade si rozumejú v Bezpečnostnej rade OSN, kde disponujú právom stopnúť akúkoľvek – aj tú najsprostejšiu alebo ´najspravodlivejšiu´ – rezolúciu.

Ruský prezident Vladimír Putin je momentálne na návšteve Pekingu. Nie je bez zaujímavosti, že čínsky prezident a súčasne šéf neobmedzene vládnucej strany (my jeho meno skracujeme na „Xi“ (inak po slovensky Jinping) nepriletel do Moskvy, ale naopak. Už tu je zrejmé, kto prosí a kto je tým, ktorý žiadostiam môže a nemusí vyhovieť.

Tlačové agentúry ako POOL, AFP alebo Reuters priniesli zábery z privítania ruského prezidenta a človek nemusí byť profesionálnym empirikom, aby rozpoznal, kto koho ide prosiť o pomoc.

Putinovi sa vojenská „výprava“ na Ukrajinu veľmi jednoducho nevydarila a ak mu má niekto na medzinárodnej scéne zachrániť krk, je to predovšetkým muž Číny číslo jedna – „Xi“. Rusko druhým útokom na Ukrajinu (2022) očividne prepadlo cez dve čiary (nielen v ľadovom hokeji) bez ohľadu na to, či sa mu Ukrajinu podarí obnoviť ako súčasť svojho bývalého impéria alebo nie.

Retrospektívne, Putin zruinoval Rusko za jeden jediný deň a nie je jasné, či by sa v prípade „blickrígu“ (bleskovej vojny) niečo zmenilo po dobytí Kyjeva v prvých dňoch vojny, keď Ukrajinci ruské elitné jednotky Rusov odrazili a tí po sebe ako pomstu zanechali iba zmrzačené a znetvorené telá na predmestí ukrajinskej metropoly.

Rusko ovláda najväčšiu krajinu (štát) na svete, jeho prírodné zdroje sú ako z rozprávky o poklade kráľa Šalamúna (je na zaplakanie, že môj obľúbený cár Alexander II. prinútil Američanov odkúpiť za smiešnu sumu Aljašku). Zbrojný priemysel má Ruská federácia dnes na kvantitatívne špičkovej úrovni a vojakov na ukrajinský front má vďaka chudobným regiónom a rezervám z nešťastných národnostných menšín zatiaľ dosť. Ale tu Putinovi Čína asi nepomôže. Ide skôr o ekonomickú výmenu, keďže od zavedení západných sankcií Čína, ako exportný gigant, vypadla z počtu piatich najdôležitejších obchodných partnerov Ruska. Prezident Ruskej federácie sa to pochopiteľne pousiluje napraviť. Výsledok je sporný.