Žiadnemu milovníkovi filmov nemohlo ujsť systémové zlyhanie švédskej justície, psychiatrie a polície v skutočnom prípade najznámejšieho schizofrenika.
Nepoznáme väčší a ozrutnejší škandál v dejinách švédskej justície, ktorý sa stal dokonalým príkladom zlyhania nie len jednotlivcov, ale aj inštitúcií či celého systému, ako je prípad Thomasa Quicka.
Systémové zlyhanie najdôležitejších inštitúcií
Každá jedna inštitúcia svojim menším podielom prispela k tomu, že sa jeden z najobávanejších masových vrahov v dejinách celého Švédska, prirovnávaný k švédskemu Hannibalovi Lecterovi , bol považovaný človek, ktorý tieto činy v skutočnosti nevykonal. Vyšetrovatelia sa hrdo chválili tým, že sa im konečne podarilo vyriešiť dlho odložené prípady, médiám sa v honbe za každou senzáciou neprekvapivo zdvíhala sledovanosť. V tom čase neznámy prokurátor si práve na tomto prípade postavil kariéru, ale pritom za celým tým divadlom bola len obyčajná potreba pozornosti u osamelého a psychicky chorého muža.
Strata pamäti
Thomas Quick, rodným menom Sture Ragnar Bergwall, ktorý má dnes 71 rokov, bol v roku 1991 odsúdený k dlhoročnému trestu odnatia slobody za ozbrojené prepadnutia a bol zverený do starostlivosti psychiatrov. Pri terapii na obnovenie pamäti za použitia psychofarmak sa priznal ku približne tridsiatim vraždám, ku ktorým došlo naprieč celým Švédskom v rozmedzí rokov 1964-1990. Prvýkrát mal vraždiť, ked mal 14 rokov. Za osem prípadov vraždy bol postupne odsúdený v rozmedzí rokov 1994-2001.
O prípade Quicka vzniklo už niekoľko kníh, či filmov. Tým posledným počinom, ktorý sa nám dostal do rozhľadu, pochádza od Mikaela Håfströma. Švédsky režisér a scenárista, ktorý natočil rodinný thriller Hra s neverou, alebo hororovú adaptáciu Stephena Kinga Izba 1408, či exorcistický horor Obrad. Skúsenosť s podobným žánrom režisérovi nechýba a v Dokonalom pacientovi ju rozširuje do zaujímavej kombinácie novinárskeho a procesuálneho thrilleru a psychologickej drámy. Film má vďaka scenáru nórského spisovateľa a scenáristu Erlenda Loeho veľmi rafinovanú štruktúru rozprávania, s ktorou do seba všetky detaily filmu dokonale zapadajú.
Zvolená forma príbehu splýva s rozdvojenosťou Stureho (David Dencik) mysle, do ktorej sa snaží preniknúť investigatívny novinár švédskej verejnoprávnej televízie Hannes Råstam (Jonas Karlsson), ktorý sa spolu so svojou kolegyňou do jedného prípadu pohltí, aby preukázal, či sú namietky tých, ktorí súdne procesy s Quickom spochybňovali, adekvátne. Počas sledovania nadobudneme pocit, že sledujeme skôr rekonštrukciu prípadu než naozaj silnú psychologickú drámu. Ak by šlo o skutočnú psychologickú drámu, určite by bolo lepšie vysvetlené, prečo Quick klamal a prečo sa priznal k ohavným činom pedofilného a kanibalistického charakteru, ktoré ani nespáchal. Hlavným cieľom filmu je zrejme nezlomná snaha novinára prísť na to, prečo sa Quick k týmto činom hlási a donútiť ho k tomu, aby s tým prestal.
Vzťah novinára a obvineného je vykreslený veľmi vrele, od ich prvého kontaktu, ktorý získava aj vďaka Stureho otázok ohľadom Råstamovej rodiny, mrazivý nádych, až po kontúry reálnej dôvoery, ktorá medzi nimi narastá. Jediným z dôvodov, prečo sa Hannes do prípadu tak položil, je okrem posadnutosti prácou, ktorú vykonáva aj jeho neschopnosť pocitovať šťastie či naplnenie vo vlastnej rodine, ako priznáva aj svojej kolegyni. Keď však do jeho života príde informácia o neodvrátiteľnej chorobe, snaží sa dôstojne obstáť nie len ako novinár, ale aj ako manžel či otec.
Mikael Håfström celý film dopĺňa flashbackmi do Stureho minulosti, nezabúda ani na vrcholové simulácie jeho drogových stavov. Môžeme vidieť rýchle strihy, roztrasenú kameru či extrémne detaily.
Obrovské zlyhanie švédskeho justičného systému, polície a psychiatrie poskytlo naozaj výborný námet a Råstam bol naozaj vďačný typ na hlavného hrdinu.
Práve v čase, keď pracoval na Sturem, mu bola diagnostikovaná rakovina. Zomrel ešte predtým, než vyšla kniha, ktorú o kolosálnom zlyhaní napísal a predtým, než Stureho oslobodili. Fakt, že pravda vyšla na povrch, je jeho životný odkaz.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies