Radi rozdávate rady alebo nejakých radcov hľadáte? Tieto veci by sme mali vedieť ohľadom rád všetci!

Dobrá rada je drahšia než zlato, užitočnejšia než striebro, ale nájsť ju nie je veru také ľahké. Vlastne pravdupovediac, je to ťažké, lebo tých skutočne zmysluplných slov zasa nie je až tak veľa.

Viete však, čoho je až príliš? Radcov, áno, tých by sme našli tisíc aj dvetisíc, lebo veď uznajte, niekoho počúvať a potom len tak, mimochodom, poznamenať niečo podobné rade, to vieme všetci a asi to aj často robíme.

Čo by mal vedieť radca

Keď už sme takí pohotoví radiť, mali by sme niečo vedieť, možno nabudúce až takí pohotoví nebudeme.

Po prvé, to, že sa nám niekto zdôverí, ešte neznamená, že túži spoznať naše myšlienky do poslednej bodky. Občas je to skutočne len túžba vypovedať svoje trápenie, nájsť ucho, ktoré sa neodtiahne a, áno, aj ústa, ktoré zostanú zatvorené, keď to bude nutné.

Po druhé, hovorme rady skutočne len v prípade, že nás o to niekto požiada, lebo pravdou je, že rozdávanie nevyžiadaných cenností unavuje poslucháčov, ale aj nás. Lebo veď viete, my to myslíme dobre, a práve preto sa snažíme, premýšľame, vyhodnocujeme, spomíname si a porovnávame, len aby rada vyznela čo najúžasnejšie. Niekedy však najlepšie urobíme, keď sa ušetríme starostí a len dáme najavo, že sme tu, že sme priatelia. Že chápeme plačúcich a usmievame sa s usmievajúcimi.

Po tretie, keď už teda radíme a sme k tomu aj vyzvaní, nebuďme sklamaní, ak sa podľa našich rád potom človek nerozhodne. To už totiž nie je našou zodpovednosťou a nikdy ani nebolo, lebo niekto si v rade vypočul, ako by sme to riešili my, avšak voľba je vecou jeho srdca aj rozumu.

Pre hľadajúcich

Ak sme v pozícii tých, čo radu hľadajú a boli by ochotní prejsť za ňou aj kilometre, majme na zreteli, že od niektorých ľudí by sme si skutočne nemali dávať radiť, a to nikdy. Niežeby boli zlí, niežeby neboli hodní povšimnutia, ale sú záležitosti, ktoré ich priam predurčujú do topánok zlých radcov.

Zatrpknutí

Nikdy, ale naozaj nikdy sa nepýtajme na radu zatrpknutého jedinca, takého, čo mu bolo ublížené a odvtedy je uväznený v pocitoch krivdy. On totiž nerozozná šťastie od nešťastia, všetko vidí len tak, ako mu negatívne emócie kážu a len ťažko dovidí ďalej ako cez vlastné bolesti. Je to človek, ktorý to možno nepovie priamo, ale v podstate neverí v nič a nikoho, neočakáva dobré a nemyslí si, že by aj iných postretali dajaké peknosti.

Klebetníci

Nenechajme si radiť ani od klebetníkov, lebo hoc by aj boli múdri, naše tajomstvá sa rozšíria tak rýchlo, až sa budeme čudovať. Ak klebetník radí, a treba povedať, že radí rád, motivuje ho priam nevysvetliteľné potešenie z predstavy, ako porozpráva ostatným, čo sa dozvedel. A môžeme si byť istí, že jeho verzia bude okorenená, pocukrená a pekne zahustená.

Sú lepší

No a ozaj zlí radcovia sú tí, čo seba, svoje deti, vnúčatá a pravnúčatá považujú za odborníkov na žitie, zatiaľ čo tí ostatní sú, podľa ich mienky, absolútne vedľa. Spoznáte ich ľahko, do viet nikdy nezabudnú pridať poznámku o sebe či svojej dokonalej rodine a vy sa odrazu cítite tak strašne, tak nehodne, tak mrzuto, až nerozumiete, kde sa to vzalo. Radia nedobre, lebo sú to veční kritici a nehovorte im to, ale nežijú lepšie a ani nie sú lepší. To tajomstvo spočíva vo vedomí, že sme si všetci rovní a teda aj padáme a chybujeme a niekedy by sa nám zišla rada na nezaplatenie.