Kto by si len pomyslel, že jedna mucha narobí toľký rozruch

Človek nikdy vopred nevie, ktorá sekunda ho ovplyvní natoľko, že na ňu bude spomínať aj s nohou na prahu smrti.

Je možné, že istý okamih je vopred určený na zapamätanie si, zatiaľ čo o iných by to nikto vopred nepredpokladal.

Ani v najbujnejšom sne
Manželský pár si s určitosťou zaspomína na svadobný obrad, keď sa budúcnosť javila ako dej v rozprávke, a keď sa nevesta aj sama sebe páčila v bielučkých šatách. Aj dieťa si rado pripomenie výnimočnú oslavu narodenín, a nikto to nepovažuje za čosi prekvapivé.
Ale mucha? Kto by už len kedy veril, že hmyz s charakteristickým a nanajvýš nepríjemným bzukotom, narobí toľko zmien. John by si čosi také nepomyslel ani v najbujnejšom sne.

Nenávidel to
John mal trochu čudný vzťah k cirkvi. V podstate mu jej existencia neprekážala, uvedomoval si, že pre niekoho môže byť ako inštitúcia celkom prospešná. On sám však nijakú nenavštevoval, a to z veľmi jednoduchého dôvodu. Nech sa akokoľvek snažil, nevedel potlačiť odpor, ktorý pociťoval voči kazateľovi, kňazovi či komukoľvek, kto sa venoval hovoreniu počas bohoslužby. Nedokázal to zniesť, a preto sa nikdy nezúčastňoval ničoho, čo by nieslo aspoň náznak kázaného slova.

Piesne
V jednu nedeľu sa ale niečo udialo. John začul nádherný spev, opantala ho pieseň, a on sa jej poddal. Dokonca prehliadol skutočnosť, že melódia sa ozývala z útrob cirkevnej budovy a bez premýšľania vošiel a posadil sa medzi zvyšok veriacich. Po skončení skladby nasledovala ďalšia a potom ďalšia. Nesmierne sa mu to páčilo, bol by počúval aj dlhé-predlhé hodiny. Nanešťastie pre neho, chvíľa spevu sa pominula a nastala obávaná časť. Povstal kazateľ a začal sa jeho príhovor.

Mucha
John sa rozhodol situáciu vyriešiť trochu netradične. Neodišiel, ale nemal v úmysle vypočuť si slová do konca, nuž si zapchal uši. Nie, nie je to žart, naozaj si vložil prsty do uší a tlačil tak pevne, aby k nemu neprenikla ani jediná slabika.

Ako keby už beztak nebolo všetko akési zložité, pred jeho tvárou sa objavila neodbytná mucha. Krúžila okolo a napokon si zvolila pre ňu pohodlné miesto. Pristála mu na nose a on, v snahe odohnať ju, odkryl si sluch.

Len čo to urobil, začul kazateľovu vetu. Čítal ju z Biblie a znela takto: "Kto má uši, nech počuje!"

Johnovi viac treba nebolo. Sústredil sa a navždy sa odovzdal do opatery Boha. No a poďakovanie by si nezaslúžil nikto iný, ako malá muška. Veru, Bohu sa vo vynaliezavosti nik nevyrovná.