Dnešným dňom si pripomíname dôležitosť včiel v ekosystéme

Hodnota včiel

Včely a iné opeľovače, ako sú motýle, netopiere a kolibríky, sú čoraz viac ohrozované ľudskou činnosťou.

Opeľovači nielenže priamo prispievajú k potravinovej bezpečnosti, ale sú aj kľúčom k zachovaniu biodiverzity, čo je základný kameň cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Slúžia aj ako strážcovia vznikajúcich environmentálnych rizík, ktoré signalizujú zdravie miestnych ekosystémov.

Invazívny hmyz, pesticídy, zmeny vo využívaní pôdy a ďalšie enviromentálne problémy môžu znížiť dostupné živiny a predstavovať hrozby pre včelstvá.

S cieľom zvýšiť povedomie o význame opeľovačov, hrozbách, ktorým čelia, a ich prínose k trvalo udržateľnému rozvoju označila OSN 20. máj za Svetový deň včiel.

Prečo tento dátum?

20. máj sa zhoduje s narodeninami Antona Janšu, ktorý v 18. storočí vo svojom rodnom Slovinsku propagoval moderné včelárske techniky a chválil včely za svoju schopnosť pracovať tak tvrdo. 

Návrh, ktorý predložila Slovinská republika, s podporou Apimondia, Medzinárodnej federácie včelárskych združení a FAO, na oslavu Svetového dňa včiel 20. mája každého roka sa stretol so súhlasom Valného zhromaždenia OSN v roku 2017.

Význam osláv Svetového dňa včiel

Pozorovanie Svetového dňa včiel každý rok 20. mája upozorní na zásadnú úlohu, ktorú hrajú včely a iné opeľovače pri udržiavaní zdravia ľudí a planéty.

Poskytuje príležitosť vládam, organizáciám, občianskej spoločnosti a dotknutým občanom na celom svete, aby podporovali činnosti, ktoré budú chrániť a posilňovať opeľovače a ich biotopy, zlepšovať ich hojnosť a rozmanitosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj včelárstva.

Monitoring včiel slúži na ich ochranu

Pre potravinový systém sú kľúčové, umožňujú mnohým rastlinám, vrátane kultúram potrebným pre výživu človeka,

reprodukovať sa. 

“Svetový deň včiel je reakciou na celosvetový masívny úbytok hmyzu, nielen včiel. Určite sme radi, že aj OSN pomenúva tento problém a snaží sa ho dať do pozornosti svetovej verejnosti. Už to žiaľ ale nie je iba o včelách medonosných, výrazné úbytky zaznamenávajú aj iné dôležité opeľovače, ako sú samotárske včely, motýle, čmeliaky aj všetok ostatný hmyz, ktorý je potravou vtákov, rýb a ďalších živočíchov,” konštatuje Petra Ježeková, včelárka a koordinátorka programu

Za posledných 30 rokov vymizlo len v Európe až tri štvrtiny opeľovačov. Hoci presnú príčinu nepoznáme, vedecké dôkazy poukazujú na zvýšenú spotrebu pesticídov zo skupiny tzv. neonikotínoidov, ktoré ovplyvňujú nervový systém hmyzu, ich váhu a reprodukčný systém. 

“Ochrana hmyzu si vyžaduje radikálnu zmenu v konvenčnom poľnohospodárstve – napríklad zákaz používania väčšiny pesticídov a ich nahradenie ekologickými alternatívami a väčšou prácou. Mali by sme zmeniť prístup k pôde a hnojivám, zastaviť pestovanie v obrovských monokultúrach a podobne. Vyžaduje si to aj iný pohľad na krajinu a mestá, vytváranie chránených a nedotknutých území, ktoré sú dostatočne veľké a prepojené, ďalej koridory vhodnej zelene pre úkryt, potravu a migráciu, zákaz postrekov v mestách,“ vymenúva Petra Ježeková.

Moderné technológie ako pomôcka pre začínajúcich včelárov

Za moderného včelára sa považuje aj Pavol Brhlík, ktorý vyvinul pre svoje včely zariadenie, vďaka ktorému sa o ne môže lepšie postarať.

“Včelár, hlavne začínajúci, by mal sledovať nejaké parametre, napríklad hmotnosť úľa. Preto som si zostrojil elektronickú včeliu váhu, ktorou dokážem monitorovať aj ďaľšie parametre ako teplotu v úli,

či vonku, ale aj vlhkosť prostredia,“ opisuje svoj “Smart hive – Chytrý úľ“ Pavol Brhlík.

“Viem zistiť, či je znáška, teda či sa včely rozvíjajú, alebo ak nie je, či ich treba prikrmovať, aby boli zdravé a v dobrej kondícii. Cieľom nie je mať takéto zariadenie v každom úli, treba si vytipovať v rámci včelnice priemerný úľ, priemernú včeliu rodinu a podľa toho odhadovať tie ostatné.” Technologické riešenie si včelár pochvaľuje. 

“Pokiaľ totiž neodhadneme, kedy do úľa pridať medník, alebo rozšíriť plodisko, včely sa môžu vyrojiť a odletia aj s časťou zásob. Ja sa tomu práve týmto monitoringom snažím vyhnúť. Včely sa snažím zamestnať, aby mi neuleteli.“ Okrem toho sa aj o okolie svojich úľov v Demandiciach stará ekologicky. 

“Sadím vo svojej záhrade nielen ovocné stromy, ale aj lipy, gaštan, morušu, trávnik chcem premeniť na kvetnú lúku. A pri postrekoch používam proti voškám napríklad cesnakovú vodu, proti ďalším škodcom vývar z horkého koreňa,“ dáva eko-recept Pavol Brhlík.