Zoológovia objavili v slovenských jaskyniach nové druhy živočíchov

"Ide o drobných zástupcov bezkrídleho hmyzu zo skupiny chvostoskokov, ktorých vedecké názvy sú Megalothorax hipmani, Megalothorax carpaticus a Megalothorax tatricus. Ich zber v jaskyniach si vyžaduje veľa pozornosti kvôli miniatúrnej veľkosti tela, keďže merajú približne len pol milimetra, a následne sa podrobne študujú v laboratóriu pomocou mikroskopu," uviedol vedúci katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ Ľubomír Kováč. Tvar tela týchto nových druhov bezstavovcov podľa neho jednoznačne naznačuje, že ide o adaptované jaskynné formy, ktorých evolúcia v podzemí trvala niekoľko desiatok miliónov rokov. Tento hmyz má zreteľne predĺžené končatiny a povrch tela je pokrytý množstvom zmyslových chĺpkov, ktoré nahrádzajú zrak. Kráčavé nohy sú navyše vybavené predĺženými pazúrikmi, ktoré im umožňujú ľahší povrch po klzkom povrchu a po hladine vody. "Tieto živočíchy poskytujú jeden z ďalších dôkazov, že aj v našich jaskyniach, podobne ako v južnej Európe, prebiehal vývoj špecializovanej jaskynnej fauny. Sú prispôsobené výhradne na tento typ prostredia, mimo jaskýň neprežívajú," konštatoval Kováč.

Novoobjavené druhy chvostoskokov sa živia jaskynnými mikroorganizmami, prevažne mikroskopickými hubami a ako konzumenty sú súčasťou potravnej siete, ktorá zabezpečuje rozklad prítomných humusových látok, naplaveného lístia a dreva, či guána netopierov na jednoduchšie formy v kolobehu látok.

Jaskyne predstavujú veľmi špecifický typ prostredia s vyrovnanou teplotou prostredia a vysokou vlhkosťou vzduchu a relatívne obmedzenými potravnými zdrojmi, s čomu sa musia živočíchy náležite prispôsobiť. Teplota vzduchu sa v našich jaskyniach pohybuje najčastejšie v rozmedzí 5 až 10 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu býva často až stopercentná. V jaskyniach pútajú pozornosť predovšetkým väčšie formy živočíchov, ako sú netopiere, salamandry, chrobáky, motýle, či pavúky. Obýva ich však oveľa pestrejšie spektrum rôznych foriem organizmov, ako by sa zdalo na prvý pohľad. "Ide najmä o rôzne formy baktérií, húb a rias. Z bezstavovcov vytvárajú v jaskyniach veľmi pestré spoločenstvá článkonožce, z nich najmä pavúkovce, kôrovce a hmyz," vysvetlil Kováč. Množstvo týchto organizmov žije aj na povrchu v pôde, či povrchovej vode, niektoré z nich sa v jaskyniach vyskytujú iba príležitostne. Iba obmedzený počet druhov je však prispôsobených trvalo a výhradne na život v podzemí. Podľa odborníka súčasný biospeleologický výskum na Slovensku prináša postupne viacero objavov nových jaskynných druhov aj v iných skupinách bezstavovcov