Zomrela česká herečka Jiřina Jirásková

 Vo veku 81 rokov včera  popoludní zomrela česká herečka Jiřina Jirásková. Informuje o tom webová stránka Blesk.cz, ktorá uviedla, že ju našli jej príbuzní. Jedna z najvýznamnejších predstaviteliek českej povojnovej hereckej generácie naposledy vydýchla vo svojom dome v pražských Vinohradoch. Oficiálna príčina úmrtia ani okolnosti smrti zatiaľ nie sú známe, no podľa informácií portálu Blesk.cz mohla spáchať samovraždu. Údajne sa predávkovala liekmi, čo však nikto z jej okolia zatiaľ nechcel potvrdiť. 

Pred domom herečky je i polícia. "Sme na mieste. O 13:41 sme od záchrannej služby dostali správu o úmrtí ženy a vyrazili sme. Viac vám teraz nemôžem povedať," povedala policajná hovorkyňa Jana Rösslerová. Jirásková účinkovala v desiatkach filmov, napríklad Na kometě (1970), Ako svet prichádza o básnikov (1982), Sestřičky (1983) či v trilógii Slnko, seno... Je držiteľkou Ceny Thálie za celoživotné dielo (1998) a Vyznamenania za zásluhy (2006). V roku 2009 ju uviedli do Siene slávy TýTý. 

Jiřina Jirásková mala v posledných rokoch početné zdravotné problémy. Napríklad vo februári 2011 skolabovala v Divadle Na Vinohradoch tesne pred začiatkom večerného predstavenia Famílie aneb Dědictví otců zachovej nám, pane. Pre problémy s bruchom a vyčerpanie ju predtým niekoľkokrát hospitalizovali. Okrem toho sa v roku 2009 musela podrobiť chirurgickému zákroku pre akútny zápal pankreasu. Od novembra 2012 bola pripútaná na lôžko. "Chcem si dať lieky na spanie a neprebudiť sa. Koľko si ich mám vziať?" povedala nedávno svojmu kamarátovi, bývalému riaditeľovi Divadla na Vinohradoch Jindřichovi Gregorinimu. "Volal som jej na Štedrý deň. Len leží alebo sedí, chodiť nemôže. Nadávať ale stále vie," prezradil Gregorini s tým, že rovnako dobre jej ide fajčenie cigariet a popíjanie alkoholu. "Je to ťažké, už tu nechce byť. Na nemocnicu to nie je a prakticky Jiřine nezostáva nič iné ako čakať. Určite by jej pomohlo, keby sa postavila na divadelné dosky, tam ešte v septembri ožila a hrala výborne. Lenže ona sa už cíti slabá na to, aby sa tam vôbec dopravila," dodal Gregorini. "To už ani nie je život," povedala priateľom zmierená a vyrovnaná s vedomím, že jej čas čoskoro vyprší. 

Jiřina Jirásková sa narodila 17. februára 1931 v Prahe. Keď mala 14 rokov, jej rodičia sa rozhodli pre rozvod. Aby ho nemusela prežívať s nimi, dali ju v Kutnej Hore do internátu, ktorý bol súčasťou kláštornej školy Uršulínok. Ako sama neskôr spomínala, nové prostredie na ňu veľmi zapôsobilo. Dokonca až tak, že sa chcela stať mníškou. "Veľmi sa mi to páčilo. V tom zaujatí som začala chodiť aj na ranné omše do kláštornej kaplnky." Po nejakom čase ju ale nadšenie prešlo a navyše, pretože sa veľmi zle učila, musela napokon zo školy odísť. Na otcovu otázku, čo má teda s dcérou robiť, predstavená kláštora odporučila, aby skúsila herectvo. Videla ju totiž v školskom predstavení a jej výkon na ňu veľmi zapôsobil. 

Napriek tomu, že Jiřina Jirásková dovtedy o povolaní herečky vôbec nerozmýšľala a skúšky na konzervatórium boli už o dva týždne, urobila ich hneď na prvý raz. Po skončení školy (1950) sa stala členkou divadla v Hradci Králové (Jak je důležité míti Filipa). Po jednej sezóne v roku 1951 nastúpila do pražského Divadla na Vinohradoch. Pôsobila v ňom desiatky rokov a vytvorila tam vyše 70 veľkých postáv (Deník Anny Frankové, Tartuffe, Caesar a Kleopatra, Královná Kristína, Richard II., Jindřich IV., August, august, august, Brouk v hlavě, Ivanov, Měšťáci). Pre svoje politické aktivity v rokoch 1968 až 1969 dostala na začiatku normalizácie zákaz vystupovať vo filme a v televízii a aj v divadle hrala podstatne menej (Barbaři, Večer tříkrálový, Komu zvoní hrana, Přišel na večeři). Až začiatkom osemdesiatych rokov sa situácia začala postupne zlepšovať (Revizor, Richard III., Zločin a trest, Urmefisto, Návštěva staré dámy). V rokoch 1990 až 2000 bola v Divadle na Vinohradoch riaditeľkou. 

Vo filme začínala Jiřina Jirásková malými úlohami (1953 - Krejčovská povídka, 1955 - Po noci den, 1959 - Návštěva). Prvú hlavnú postavu vytvorila v špionážnej dráme Smyk (1960). O rok neskôr nasledovali komédia Každá koruna dobrá a dráma Pohled z očí, ktoré ukázali, že jej doménou budú najmä intelektuálne orientované hrdinky. Ženy, ktoré však pod maskou nadradenosti a sebairónie často skrývajú celkom obyčajnú túžbu po láske, stvárnila v niekoľkých snímkach (1964 - Každý den odvahu, 1966 - Bloudění, Hotel pro cizince, 1967 - Jak se zbavit Helenky, 1969 - Ja truchlivý bůh, Případ pro začínajícího kata, Flirt se slečnou Stříbrnou). Úsmev a optimizmus boli zasa typické pre jej matky z filmov pre deti (1964 - Povídky o dětech, 1966 - Dědeček, Kiliján a já, 1968 - Naše bláznivá rodina). 

Zmysel pre humor najlepšie ukázala komédiách Zdeňka Podskalského (1963 - Einstein kontra Babinský, 1969 - Světáci, 1970 - Ďábelské líbánky). Práve on vo vedení Barrandova "vybojoval", aby sa po desiatich rokoch mohla znovu postaviť pred kamery v jeho komédiách Trhák (1980) a Křtiny (1981). Odvtedy sa už Jiřina Jirásková objavovala vo filmoch znovu častejšie. Svoj definitívny návrat potvrdila v Kachyňovej tragikomédii Sestřičky (1983), kde vytvorila rázovitú zdravotnú sestru zaúčajúcu mladú kolegyňu nielen do tajov ich profesie. V populárnej komediálnej trilógii Slunce, seno... (1984, 1989, 1991) režiséra Zdeňka Trošku stvárnila postavu učiteľky. Medzi ďalšie filmy, v ktorých si zahrala, patria diela ako Jak svět přichází o básniky (1981), Katapult (1983), Šiesta veta (1986), Můj hříšný muž (1986), Dva lidi v ZOO (1989), Motýlí čas (1990), Jedna kočka za druhou (1993), Fany (1995), Rafťáci (2005), Anděl Páně (2005), Školní výlet (2012) či Vrásky z lásky (2012). Jej posledným filmom je operná komédia Sukničkáři legendárneho režiséra Jiřího Menzla, ktorá bude mať premiéru 4. apríla. 

S výnimkou spomínaných asi desiatich rokov sa Jiřina Jirásková uplatňovala aj v televízii (1961 - Ztracená revue, 1962 - Konečná stanice, 1966 - Ještě štipku tymiánu, 1969 - Aurelián, 1982 - O labuti, 1986 - Žena z Korinta, 1987 - Žena v trysku století, Poslední leč Alfonsa Karáska, Ohnivé ženy, 1989 - Čajová Julie, Osmý div světa, 1990 - Dcera národa, 1991 - Talisman, 1993 - Zámek v Čechách, 1995 - Záskok pro Sissy, 1997 - Bronzová koruna, 2002 - Kožené srdce, 2005 - Povodeň). Veľké príležitosti dostala i v seriáloch (1959 - Rodina Bláhová, 1968 - Sňatky z rozumu, 1979 - Dnes v jednom domě, 1986 - Zlá krev, 1987 - Chobotnice z II. patra, 1988 - Rodáci, 1992 - Náhrdelník, Hříchy pro pátera Knoxe, 1994 - Bylo nás pět, 1995 - Hříchy pro diváky detektivek, 1996 - Pražský písničkář, 2004 - Rodinné pouta, Pojišťovna štěstí, 2005 - Dobrá čtvrť, 2006 - To nevymyslíš). V roku 1951 sa Jirásková vydala za herca a režiséra Jiřího Pleskota. Po rozvode s ním žila od konca šesťdesiatych rokov s režisérom Zdeňkom Podskalským, ktorý zomrel v roku 1993. V roku 2000 neúspešne kandidovala za ODS do českého Senátu. 

Zdroj: TASR