Zo srdca ringu: Rozhovor so zakladateľom organizácie Králi Ulice.

Netky: Prezradíš nám viac o tom, ako si sa dostal k organizovaniu zápasov boxu bez rukavíc?

Cyril: K organizovaniu turnajov som sa dostal môžem povedať čisto svojím zápalom, robiť niečo väčšie, čo dáva hlbší zmysel. Čím môžem osloviť väčšiu skupinu ľudí, vytvoriť v dnešnom svete svete „bez hraníc“ komunitu, ktorá bude udávať myslím si, že zdravý smer aj vďaka našim zásadám o rešpekte, úcte, stratenej mužskosti a lojalite. V roku 2020 som mal veľkú priležitosť ísť do zahraničia na bareknuckle zápas, ktorý sa zrušil kvôli Covid kríze. Tak som si povedal, že prečo to neuskutočniť u nás, s kvalitnou základňou – skrze najtvrdší šport preukázať vzájomný rešpekt.

Netky: Môžeš nám povedať niečo o histórii Bare-knuckle zápasov a ich mieste v slovenskom športovom svete?

Cyril: Bare-knuckle box je vlastne absolútny návrat k základom boxu, ktorý vznikal v 16-stom storočí v Anglicku. Dvaja gentlemani si chceli vyriešiť osobný spor, zvadu a vyriešilo sa to klasickou „férovkou“. Neskôr sa tomu pridali pravidlá, čas, ring, rukavice a sme pri boxe, ktorý poznáme dnes. Na Slovensku je tento najtvrdší druh športu v úplných začiatkoch – môžme povedať, že v plienkach. Mnoho ľudí to neuznáva ako šport, je to pre nich moc tvrdé a agresívne. Pustil som sa do rozbúreného mora, spropagovať tento športu u nás, kedy vidíme veľký tlak spoločnosti aj na mužov – presadzovanie pocitu slabosti, presadzovanie nezdravého životného štýlu a straty identity. Veríme, že neustále rastúcou fanušíkovskou základňou si získame svoje miesto na slovenskej bojovej scéne, aj keď si myslím, že už svojím spôsobom, sme sa značne zapísali do histórie bojových športov na Slovensku a pokračujeme!

Netky: Si dvojnásobný majster európy v kickboxe, úspešne podnikáš, založil si organizáciu Králi ulice, v ktorej aj zápasíš, okrem toho máš malú dcérku. Ako to všetko stíhaš?

Cyril: Práveže nie vždy stíham. Nato by lepšie vedeli odpovedať ľudia okolo mňa – keď som podráždený, keď im nevenujem dostatok času, keď som tak pohltený progresom, že strácam realitu pred očami. Vtedy by ste sa mali spýtať ľudí okolo mňa či na nich pôsobím motivačne alebo úspešne. Každá výhra prináša obetu, toto je tá moja. Naozaj z hĺbky srdca ďakujem za uznanie, ono sa to veľmi dobre číta, predovšetkým mladému 26-ročnému chlapcovi. Ale ja vidím aj medzi riadky, viete čo myslím? Tú obetu, tie pády, sklamania, úzkosti, pocity samoty a prázdnoty. Jednoducho tým chcem povedať, že nikto nie je dokonalý a každý človek musí bojovať svoje bitky, ináč nás prerastú a my prehráme. A ja nerád prehrávam. 

Netky: Zápasy boxu bez rukavíc sú dosť neobvyklým športom. Aké sú najčastejšie predsudky alebo nedorozumenia, ktorým čelíte voči svojej organizácii?

Cyril: Čelíme oprávneným narážkam na tvrdosť tohoto športu. Tu treba poznamenať, že každý zápasník si je vedomý čo to obnáša, nastupuje dobrovoľne a pripravuje sa nielen na výhru ale aj fyzickú zdatnosť popasovať sa so zraneniami a tvrdosťou samotnou. Veľký predsudok je, že my čo zápasíme box bez rukavíc sme primitívi alebo jednoduchí a užitoční hlupáci. 99% zápasníkov v organizácii Králi ulice sú lojálni gentlemani s rodinami, s úspešnými kariérami, s dobrými prácami. Jednoducho sme ľudia, ktorí našli svoj pokoj v násilí (nie bezhlavom ale športovom, tvrdom a férovom), ľudia ktorí nachádzajú slobodu a život vnútri slameného ringu, v ktorom sa cítime najviac živí.

Netky: Môžeš nám povedať niečo o tom, ako vyzerá typický účastník bare knuckle zápasov a prečo sa rozhodne zúčastniť? Je ťažké zohnať kvalitných bojovníkov na tvoje turnaje?

Cyril: Vzorec pre akékoľvek povolanie neexistuje. Z mojej skúsenosti a vzťahov s našimi zápasnikmi viem povedať, že sú to úprimní chlapci dobrého srdca. Prečo sa rozhodli to presne neviem, ale myslím, že každý z nás túži po takejto nebezpečnej konfrontácii. Citáciou z filmu Rivali, by som to vystihol asi takto: „ Je to tá blízkosť smrti, ktorá nás robí živými.“ Čo sa týka štartoviek, mám po rokoch v bojovom odvetví, dosť kontaktov, takže štartovka sa mi od prvého turnaja robí v pohode. Nie je to ideálne, človek sa musí obracať ale ide to, Králi ulice sa stávajú zvučnou organizáciou, po ktorej pozerá množstvo známych zápasníkov.

Netky: Na Slovensku je viacero organizácií venujúcich sa bojovým umeniam a MMA, aké sú zákulisné vzťahy medzi vami? Pomáhate si navzájom alebo je to skôr tvrdá konkurencia a boj o zápasníkov?

Cyril: Ja sa riadim jedným pravidlom: rešpektuješ ty mňa, rešpektujem ja teba. Samozrejme platí to aj naopak. Doteraz sme nemali problémy, ja si idem úplne svojou cestou – sme JEDINÁ organizácia a navždy PRVÁ, ktorá organizuje box bez rukavíc a to nás jasne a citeľne odlišuje od iných, čiže ja nikoho nepovažujem za konkurenciu. Rád chodím na cudzie akcie, kupujem VIP stoly a miesta, aby som ich čo najviac podporil. Bohužiaľ sa ale ostatní organizátori niektorých organizácií takto nesprávajú. Očividne nás považujú za konkurenciu, keď kontaktujú našich zazmluvnených zápasníkov, poza môj chrbát a strkajú im zmluvy, ktoré im znemožňujú štartovať inde. Je to ale na každého tričku, ja som úplne v kľude, moji zápasníci sú tí najlojálnejší, ktorých poznám, aj keď pár z nich vymýšľalo poza môj chrbát, ale zistili, že takéto podmienky a predovšetkým správanie k nim nikto iný mať nebude. Najviac zamrzí keď kolená podkopíňajú ľudia, o ktorých si človek myslí, že sú našej strane. Ale je to jednoduché - odpúšťam ale nezabúdam. Úctu a dôveru si človek buuje dlho, ale veľmi rýchlo ju vie stratiť. 

Netky: V poradí druhý šampión kráľov ulice, Tomáš Vojtela, bude mať v novembri zápas v BKFC, čo je jedna z popredných bare knuckle organizácií na svete. Je toto príležitosť, ktorú ponúkaš aj ostatným úspešným bojovníkom v tvojej organizácii?  

Cyril: Áno, tento zápas sa podaril dohodnúť hlavne vďaka kvalitnému manažérovi známych zápasníkov Ondrejovi Majrečíkovi, ktorý ma kontaktoval, že BKFC organizuje tento turnaj, či viem alebo by som bol ochotný zmluvne prepustiť zápasníka. Tak ako som povedal každému jednému z mojich zápasníkov, keď príde ponuka zo svetovej organizácie, s radosťou ho uvoľním. Nikoho nechcem brzdiť a budem to považovať za spoločný úspech. Aj keď mojim prioritným cieľom je vytvoriť z Králi ulice organizáciu, z ktorej nebudú mať chuť odísť ani do BKFC. Vytvoriť tu zápasníkom profi podmienky, s dostatočnými platmi, čo však je obrovská otázka na sponzorov. Musím poďakovať lojálnym sponzorom, predovšetkým Casino Respect, ktoré to s nami ťahá od začiatku. Je mi však jasné, že nároky divákov budú rásť a ja ako organizátor to budem musieť zaplatiť ak chcem napredovať.

Netky: Je nejaký zápas na podujatí Králi ulice 4, na ktorý sa ty osobne tešíš, poprípade máš nejaký obľúbený zápas z predošlých turnajov?

Cyril: U nás je krásna jedna vec, akýkoľvek zápas by mohol byť vrcholom večera – tie zápasy sú jednoducho každé krásne a špecifické! Preto sa u nás divák nikdy nebude nudiť. Pokiaľ sa diváci ponoria do nášho príbehu prostredníctvom sociálnych sietí, kde približujeme životy našich zápasníkov, garantujem, že sa stanú našimi trvalými fanušíkmi.
Veľmi pekný zápas bol: Pažitný vs Bončhuk (Smiech), Conorto vs Babinec, Rostas vs Kollár. Najkrajšie KO považujem za zápas Tajboš vs Záhradník.

Netky: V poslednom čase ťa často vídame s hercom Milanom Ondríkom, chystáte spolu niečo?

Cyril: My chystáme spolu kopec vecí. (Smiech) Cez spoločné výlety, tréningy, náštevy kultúrnych podujatí, nočných klubov, rodinných zážitkov až po pracovné záležitosti a spoluprácu. Náš vzťah je príkladom vzájomného rešpektu, sme absolútne opačne politicky orientovaní a predsa nás to nikdy nerozdelí. Nebavíme sa o tom a náš vzťah je pre nás dôležitejší ako akákoľvek politická téma. Presne to, o čom snívam prostredníctvom mojej organizácie – vybudovať komunitu ľudí, ktorá sa vzájomne rešpektuje bez ohľadu na politické presvedčenie alebo farbu pleti. Jednoducho, rešpektujeme sa navzájom, rešpektujeme pravé hodnoty a rešpektujeme každého, kto vkročí do slameného ringu.