Žiga: Nová globálna klimatická dohoda je už blízko

K splneniu týchto cieľov majú pomôcť rôzne prostriedky, ktoré sú tiež predmetom konkrétneho vyjednávania: financie, transfer technológií a budovanie kapacít v rozvojových krajinách. Tento týždeň sa podľa Stana vyjednáva v Paríži aj na politickej úrovni. Slovenskú delegáciu na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) Rámcovej dohody OSN o zmene klímy vedie minister životného prostredia Peter Žiga.
 

„Všetci sú tu presvedčení, že prijať novú dohodu musíme. V sobotu sa ukončili technické rokovania a text návrhu dostali ministri na politické rozhodnutia o stále otvorených sporných bodoch. Nová globálna klimatická dohoda je blízko, ale na šampanské je priskoro,“ povedal Žiga. Dodal, že dvaja najväčší svetoví znečisťovatelia, Čína a Spojené štáty americké, po prvý raz súhlasia s obmedzením rastu svojich emisií, čo je veľmi dobrý základ pre globálnu dohodu.

"Šanca na prijatie novej globálnej klimatickej dohody nikdy nebola väčšia a verím, že túto šancu nepremárnime,“ doplnil šéf envirorezortu. EÚ podľa Žigu presadzuje ambicióznu univerzálnu dohodu s režimom sledovania plnenia záväzkov a dlhodobou víziou. EÚ a jej členské štáty deklarovali zámer prijať v Paríži záväzok zníženia domácich emisií skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 oproti ich stavu v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent.

Nová dohoda by mala zmeniť hospodárstvo jednotlivých krajín budované na fosílnych palivách smerom k nízko-uhlíkovej, udržateľnej ekonomike, čo sa bude týkať aj Slovenska. Najzložitejšia je otázka peňazí. Rozvojové krajiny chcú ubezpečenie, že na zvýšené náklady súvisiace so zmenou klímy dostanú podporu od rozvinutých krajín. Rozpor nastal aj v otázke, koho vlastne považovať za rozvinutú a koho za rozvojovú krajinu.

„Dnes už takzvané rozvinuté štáty produkujú len 35 percent svetových emisií skleníkových plynov, 65 percent pochádza z krajín ako Čína, Brazília, Južná Afrika, Singapur alebo India. Aj preto potrebujeme novú dohodu, ktorá bude riešiť problémy globálne, a nie rozdeľovať svet na dve alebo viac častí s rôznymi povinnosťami,“ zdôraznil Žiga. Klimatická konferencia v Paríži za účasti 196 krajín sa začala 30. novembra. Nová dohoda má byť právne záväzná a od roku 2020 nahradí Kjótsky protokol z roku 1997, ktorý bol záväzný len pre rozvinuté ekonomiky. Jej hlavným cieľom je udržať globálne otepľovanie pod hranicou dva stupne Celzia.