Vianočné slová od Mišky: Pripomíname si veci, na ktoré by sme nemali zabudnúť ani na jeden jediný deň

NETKY.SK • 6 December 2022, 10:00 • 2 min
Vianočné slová od Mišky: Pripomíname si veci, na ktoré by sme nemali zabudnúť ani na jeden jediný deň

Sme zaneprázdnení, a tak na to nemyslíme. Prestierame stoly, čistíme príbory, v šialenom tempe a so vzrušením i strachom nakupujeme dary, dúfajúc, že zapôsobíme a obdarovaní budú šťastní. Sme milí, až priveľmi milí a na facebooku je možné nájsť milión plus sto statusov o čare sviatkov a nezameniteľnom zvuku rozprávok.

slovakia

left justify in out

A tak nám akosi nezostáva čas, aby sme si spomenuli, pravá podstata nám už dávno vypadla spomedzi prstov a rozkotúľala sa kamsi do ďaleka, až ju nie je možné nájsť. Je to ale tak, že vtedy, možno nie práve 24. decembra, ale niekedy pred mnohými a mnohými rokmi, zaplakalo jedno dieťa. Ježiš. Boží syn, záchranca a spasiteľ.

 

Zabudli sme

 

Zabudli sme, že nikdy sa podobné narodenie neuskutoční, že Ježiš je jediný a jedinečný, že iba On vlastní kľúče od nášho srdca a iba On jediný nám môže ponúknuť prístup do neba. Zabudli sme na Boha vo všeobecnosti, na to, ako veľmi ľúbi človeka, ako veľmi sa preň obetoval, že nie je nič, čo by z lásky nevykonal. Že On vie, čo je pre nás najlepšie a neváha a nikdy neváhal nám to dať.

 

Aj on

 

Nie sme však jediní, kto zabúda na dôležité, aj jeden muž mal zrejme veľmi krátku pamäť. Volal sa Zachariáš, bol ženatý a s manželkou by boli šťastní, možno dokonca dokonale šťastní, keby len sa im podarilo splodiť bábätko. Alžbeta, jeho milovaná žena, to niesla ťažko a už sa ani neunúvali dúfať, veď obaja boli v pokročilom veku. Šarvanci na ulici na nich zazerali ako na starcov, správali sa k nim ako k starcom, a keby boli neslušnejší, možno by na nich aj pokrikovali a volali by:

„Starci!“

 

Vo svojom žití Zachariáš robil zvyčajnú prácu a s Bohom sa síce oboznámil, ani Mu nebol vzdialený, ale nejako sa zdalo, ako keby si obaja šli iným smerom. Zachariáš tu na zemi, Boh tam hore v nebi.

 

Správa

 

Až raz, bolo to nečakané, Zachariáš sa nachádzal sám v chráme. Oslovil ho anjel, čo sa dá iste považovať za obrovitánsku česť, ale trochu ho to i vystrašilo. Anjel však neprišiel len tak, nezašiel si poklebetiť, ale oznámiť správu. Vraj jeho žena predsa len bude mať dieťa, vraj to bude výnimočný chlapec, ktorý pripraví cestu pre Spasiteľa. A Zachariáš počúval, nešlo mu to celé do hlavy.

 

„Ale ako je to možné?“ spýtal sa, v srdci sa skoro až smial. No iste, budeme mať dieťa. My, starší a už odsúdení na neplodnosť. My, ktorí sme mali mať dieťa už dávno. Boh nás chce požehnať? Ach, to sa mi nezdá!

 

Anjel dobre spozoroval, čo si Zachariáš myslí, a keďže jeho neviera bola priam hmatateľná, rozhodlo sa, že na istý čas neprehovorí ani slova. Onemie, nie navždy, ale na chvíľu. Aby nezabudol, kto je Boh.

 

Chlapec

 

Pre Zachariáša to bola lekcia, až taká, že zrejme väčšiu nedostal. Chlapec sa narodil, volali ho Ján Krstiteľ a bol výnimočný. Myslel si to o ňom i ten, komu mal pripraviť cestu, Ježiš, syn Boha najvyššieho.

 

Nie, nijaké sviatky by nám nemali pripomínať také podstatné záležitosti, lebo by v pamäti mali mať miesto, nezameniteľné miesto. Nezabúdajme, že Boh je všemohúci, že je vševediaci, že je všadeprítomný, že väčšieho niet. Nezabúdajme, že On nám dáva dary, nezabúdajme, kto sú naši blízki. Kto pri nás stál a kto nás zdvíhal, keď sme ležali. Nezabúdajme...



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Michaela Mihokova
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies