Viac ako Silvester sa v minulosti slávil prvý deň roka

Ľudia sa totiž riadili podľa pravidelného cyklu prírody, pripomína etnologička a religionistka Petronela Rágulová. Ako ďalej uvádza Rágulová z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici v článku pre médiá, v kresťanskej Európe termín nového roka zjednotil pápež Gregor XIII.. Upravil juliánsky kalendár, ktorý zaviedol 45 rokov pred naším letopočtom rímsky cisár Gaius Iulius Caesar. Pápež Gregor totiž chcel riešiť odchýlku, ktorá vznikala medzi kalendárnym rokom a skutočným astronomickým. V roku 1582 tak nahradil juliánsky kalendár gregoriánsky.

Katolícka cirkev prijala nový gregoriánsky kalendár ako prvá a krajiny s odlišnými vierovyznaniami až neskôr. V Uhorsku sa ním začali riadiť už koncom 16. storočia. Niektoré pravoslávne krajiny ho napríklad prijali až začiatkom 20. storočia, no len v civilnej sfére - v liturgii sa pravoslávni riadia stále juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu oneskorený o trinásť dní.

V ľudovej tradícii sa podľa Rágulovej prelom rokov - svätého Silvestra oslavoval len málo. Na Slovensku sa konali napríklad podomové obchôdzky masiek. Gazdovia a gazdiné sa snažili pripraviť celý príbytok a hospodárstvo na príchod nového roka, všetko požičané sa vracalo pôvodným majiteľom, urovnávali sa finančné dlhy.

Veľký dôraz sa však kládol na prežívanie prvého dňa nového roka. Hovorilo sa „ako na Nový rok, tak po celý rok“, pripomína etnologička. Preto bolo žiaduce, aby sa členovia rodiny správali pokojne. Dievčatá sa hneď za svitania bežali umývať studenou vodou z potoka, lebo verili, že im prinesie zdravie a krásu po celý rok. „Dôležité bolo, aký prvý návštevník vstúpi do domu. Keďže príchod ženy a starca neveštil nič dobré, ľudia tomu predchádzali formou podomových obchôdzok mládeže. Chodili malí vinšovníci, spievajúci koledy a odriekavajúci pekné novoročné vinše,“ priblížila Petronela Rágulová.

Domy navštevovali od Vianoc do Troch kráľov aj betlehemci. Toto hrané ľudové divadlo na tému narodenia Spasiteľa v chudobných betlehemských jasličkách zvyčajne tvorila skupinka troch až siedmich mladých chlapcov v sviatočnom kroji a teplých kožuchoch. Hlavy mali zakryté vysokými kužeľovitými čapicami, v rukách držali palice, kyjaky, reťaze. Jeden bol oblečený v prevrátenom kožuchu. Niektorý z mládencov niesol drevený betlehem a v jeho vežičke bol malý zvonček, ktorým zvonili po ceste. Ak domáci prijali koledníkov, tí zvyčajne spustili známy verš: „My tri krále, prišli sme k vám, zdravia, šťastia vinšovať vám...“.

Nový rok mal podľa etnologičky podobný charakter ako Štedrý deň. „Gazda s gazdinou najskôr obriadili domáce zvieratá, až potom sa mohlo sadnúť k sviatočnému stolu. Jedla sa kapustnica alebo iná hustejšia polievka, napríklad zo strukovín. Druhé jedlo nebola ryba, ale zvyčajne bravčovina. Bolo zakázané konzumovať hydinu, v horských oblastiach nejedli ani baraninu. Potravinové tabu sa zdôvodňovalo snahou zachovať v rodine šťastie a prosperitu – ak by niekto napríklad jedol mäso z vtáka, hovorilo sa, že tam uletí šťastie,“ priblížila Rágulová novoročné zvyky, ktoré sa v mnohých rodinách dodržiavajú dodnes.

Novoročné obdobie vyvrcholilo sviatkom Troch kráľov. V tento deň si ľudia dali v kostoloch posvätiť vodu a kriedu. Svätenou vodou pokropili celý príbytok aj stajne a napili sa z nej všetci členovia domácnosti i zvieratá. Ľudia veľmi očakávali príchod kňaza s miništrantmi, ktorí im rituálne vysvätili dom. „Na veraje (zárubňu, pozn. redakcie) dverí sa písalo G + M + B a rok, čo sa nesprávne vysvetľuje ako mená troch kráľov Gašpar, Melichar a Baltazár. Správnejšie by však malo byť Ch + M + B, ako prvé písmená výroku Christus mansionem benedicat!, čiže Kriste, požehnaj tento dom!,“ objasnila Rágulová. Ako dodala, „ľudové zvyky sa časom menia, najmä ich forma. A tak dnes už nie všade chodia malí betlehemci, no ľudia si i tak vinšujú a prajú len to dobré v novom roku - posielame SMSk-y, virtuálne pohľadnice, novoročné videá“.