Beh sa stal mojou rannou modlitbou. Milujem tie chvíle, pretože v sebe ukrývajú princíp, podobný tajomstvu vzťahu s Bohom. Ráno vstaneš, natiahneš si ´kecky´ a bežíš, stúpaš na svoj kopec. Robíš svoje ´giro´. Zdravíš pri tom opakujúcom sa rituáli mačku-krásavicu za plotom, obdivuješ elegantnú fasádu starého domu, vnímaš pod nohami, v tepe, v žilách všetky stúpania a klesania, nastavuješ sa lúčom slnka... Vstaneš a ideš to urobiť. Znova a znova. Nie preto, že hneď poobede budeš o päť kíl ľahšia, krajšia, zdravšia, nie preto, že sa jedným krokom všetko zázračne zmení, ani desiatimi, a ani päťdesiatimi....
Robíš to preto, že veríš. Preto, lebo je to tvoj štýl, tvoja voľba, rozhodnutie. Tvoj smer. Preto, lebo vieš, že cesta sa skladá z milióna maličkých krokov. A tvoj život z miliónov sekúnd. Aké budú tie jednotlivé sekundy a kroky, taký bude tvoj život a jeho smer. Záleží na každom jednom. Záleží na tom, čo robíš! Že ráno vstaneš a natiahneš si tie kecky. Že TOMU VERÍŠ!
Nenechaj sa odradiť ilúziou dnešného sveta, že platí a hodnotné je iba to, čo sa podarí na jeden klik, jedno ťuknutie a si „in“, jeden šťastný okamih a si víťaz. Nenechaj sa ohúriť čačkami a mačkami, never šumu médií a sociálnych sietí, že len to, čo teraz vidíš a môžeš si to nahmatať, je pravda. Že pravda je na strane frenetického potlesku a počtu followerov. Nechoď tam, kde ti svet hovorí, že za toto ti okamžite dá veľký ´cash´ na ruku...
Choď ty len pekne na svoj kopec! Ráno opäť vstaň, vysmej sa všetkému, čo sa tvári na okamžitý úspech a hmatateľnú pravdu, odhoď instantné výhody a sľuby v prášku, ponor sa do debaty s Bohom a uver Mu. Uver neviditeľnému. Uver neviditeľnému dobru a víťazstvu v tvojom každodennom behu. Uver v maličké veci, ktoré ti On zasial do srdca. Ktoré možno teraz nikto nevidí. Ktoré sa neligocú na povrchu. A predsa.
Predsa, ako ich deň čo deň robíš a opakuješ, si im verná a chceš ich robiť stále lepšie a lepšie, usádza sa ti na srdci pokoj a radosť. Kráčaj za tým neviditeľným. Behaj spolu s Bohom po vašich kopcoch, pozeraj sa smerom, kam ti On ukazuje. Dáva ti vidieť to, čo nevidia iní. Pri pohľade na mačku za plotom, košatý gaštan, lúče slnka tancujúce pod tvojimi teniskami... Tam ti dáva vidieť tie pravé poklady.
Opatruj, čo ti dal. Opatruj, čím ťa obdaril. Vierou v neviditeľné. Vierou v milión maličkých krokov. On ich vidí. Všetky. Má ich spočítané tak, ako vlasy na tvojej hlave, vejúce vo vetre počas ranného behu. On vie, čo robíš. To je dôležité. Nie páčiky sveta. Tak len ráno vstaň a vybehni. On vybehne s tebou. Bude s tebou tam, kde iní nebudú veriť. Bude vidieť to, čo iní nevidia. Jeho veniec je iný ako ten od sveta. Zostane ti navždy. Ak ty dnes uveríš vo veci, ktoré sú neviditeľné, vstaneš a znovu pôjdeš za nimi...
Ak sa chcete cítiť lepšie, ak chcete odohnať depku, splíny, boliestky tela aj duše, ak chcete nasať čerstvú kreativitu, inšpiráciu, nápady, robiť dobré riešenia a rozhodnutia, ak sa chcete rozhýbať k niečomu nečakanému, nápaditému, novému, neseďte doma na gauči, kým vám to spadne do lona! Obujte si tenisky a bežte! Nemusí to byť žiadny maratón, stačí, koľko vám vaše svaly, pľúca, kondícia dovolí... Beh nie je dobrý len pre naše srdce, hmotnosť, cholesterol, svaly, cievy, imunitu, ale vplýva aj na naše myslenie, obnovuje cestičky v mozgu, dáva nové pohľady z odstupu, tak, ako rozhýbavate svaly, rozhýbete behom aj stagnujúce veci vo vašom živote...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies