V procese s exstarostom Hermanoviec vypovedali ďalší svedkovia

Z obecného účtu podľa prokuratúry v rokoch 2010 a 2011 vybral a nedokladoval spolu vyše 105-tisíc eur, od súkromných osôb a firiem si požičal a nevrátil ďalších zhruba 200-tisíc eur.

Súd v tomto prípade vypočul ďalších svedkov. Bola medzi nimi aj účtovníčka obce, ktorá pred senátom tvrdila, že obec nebola v danom období v zlej finančnej situácii. Pôvodne mala podpisové právo v banke spoločne s bývalým starostom, ktorý ale toto právo neskôr zrušil a prostriedky z účtu vyberal sám. Ona výbery viedla v účtovníctve, starostom predložené doklady zaúčtovala ako výdavok obce a zvyšok evidovala ako zálohu na ďalšie nákupy. „Starosta dával finančné prostriedky aj na účet, ale nikdy nepovedal, odkiaľ ich má a na aký účel ich používa,” uviedla účtovníčka s tým, že o pôžičkách starostu sa dozvedela až keď kauza koncom roku 2011 vypukla a žiadne finančné prostriedky z pôžičiek neprišli na účet obce. „Keby boli na účte všetky prostriedky, ktoré tam mali byť, neboli by potrebné žiadne pôžičky,” dodala.

Obžalovaný exstarosta uviedol, že v roku 2010 boli štátom krátené v priebehu niekoľkých mesiacov podielové dane, keď namiesto 23-tisíc eur prichádzalo na obecný účet len približne 3 700 až 6-tisíc eur a polročný výpadok sa podľa neho odzrkadlil na tom, že finančná kondícia obce nebola najlepšia. Poprel tiež, že by robil v banke z vlastnej iniciatívy zmeny týkajúce sa podpisového práva. Pripustil ale, že sa po dvoch rokoch dozvedel, že môže s účtom manipulovať aj sám. „Tak ako boli nastavené zmluvy s bankami, tak to bolo až do môjho odvolania,” uviedol Eduard G.

Na dnešnom pojednávaní vypovedala aj účtovníčka miestnej základnej školy, ktorá potvrdila dva výbery hotovosti z účtov školy exstarostom na zaplatenie nutných výdavkoch na chod obce, a jeden prevod, ktorým mala obec zaplatiť dlh. Všetko sa dialo so súhlasom a na príkaz bývalého riaditeľa školy. Peniaze vyplatené v hotovosti nemali ísť cez pokladňu a neboli vrátené. Účtovne ich museli vykázať ako stratu. Pred senát sa postavil aj majiteľ stavebnej firmy, od ktorej si exstarosta požičal peniaze a objednával materiál. Dlh ale napokon práve z účtu miestnej školy zaplatil a v súčasnosti podnikateľ neeviduje voči obci žiadne pohľadávky. Vypovedal tiež zástupca firmy, ktorá platila obci správny poplatok za licenciu na prevádzku výherných automatov. Potvrdil, že platil v hotovosti na príjmový doklad priamo starostovi, ktorý to zdôvodnil tým, že hotovosť potrebuje na vyplatenie miezd zamestnancov. Týmto považoval záležitosť za uzavretú a o tom, kde skončili peniaze, sa nestaral. Predvolaný bol aj príbuzný obžalovaného exstarostu, ktorý potvrdil, že mu požičal sedemtisíc eur, ktoré mu doteraz vrátil. Vypovedať mal aj bývalý riaditeľ základnej školy, no vypočuť ho nestihli a pojednávanie odročili na 26. mája.

Kauza sa prevalila v novembri 2011, keď účtovníčka zverejnila, že obci chýba približne 40-tisíc eur. Zastupiteľstvo dalo starostovi dva týždne na to, aby dokladoval rozdiel v účtovníctve, čo neurobil. Pod ťarchou dôkazov sa obžalovaný v decembri 2011 vzdal svojej funkcie starostu. Postupne sa „sekera” v obecnej kase vyšplhala na vyše 105-tisíc eur, pričom obec si uplatňuje túto náhradu v plnej výške. Obžalovaný Eduard G. sa pred súdom ešte v novembri 2014 bránil tým, že obec sa dostala do finančných problémov po krátení podielových daní v roku 2010. Podľa jeho tvrdenia výpadok v príjmoch chcel riešiť úverom z banky, čo mu poslanci neschválili, tak si začal požičiavať peniaze od firiem, ktoré spolupracovali s obcou, a známych. Tieto transakcie neboli zaevidované v účtovníctve obce a neboli vložené ani na jej účet. Bývalý starosta sa na polícii k činu nepriznal. Prehlásil, že je nevinný a všetky požičané financie použil na chod obce. V prípade dokázania viny hrozí bývalému starostovi trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.