The Moscow Times: V prípade Sýrie Západ žmurkol prvý

Spojené štáty za uplynulé dva týždne takmer denne varovali Rusko v reakcii na medializované správy, že Moskva rapídne zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii. Washington podľa denníka oprávnene varoval Moskvu pred potenciálne výbušnými incidentmi, ak budú v sýrskom vzdušnom priestore súčasne operovať lietadlá Ruska a západnej koalície.

Moskva reagovala rovnako ako počas ukrajinskej krízy - škerila sa a popierala prítomnosť ruských síl v Sýrii, zatiaľ čo budovala leteckú základňu pri meste Lázikíja, na ktorej je podľa predstaviteľov USA niekoľko bojových lietadiel typu Su-30. Rusko dokonca vybavilo základňu protilietadlovým raketovým systémom, a to napriek skutočnosti, že militantná organizácia Islamský štát (IS) nemá letectvo, napísal The Moscow Times.

Washington podľa neho napokon stratil nervy. Americkí armádni velitelia súhlasili s telefonickými rozhovormi so svojimi ruskými kolegami, a to po prvý raz od vypuknutia krízy na Ukrajine. Rusi však nepriznali svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii.

Výsledkom bolo to, že americký minister obrany Ashton Carter strávil celú hodinu diskutovaním "o potrebe koordinácie bilaterálneho a multilaterálneho úsilia v boji proti medzinárodnému terorizmu" so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Šojgu, ako opísal konverzáciu hovorca ruského rezortu obrany.

Denník si kladie otázku, aký význam malo potom varovanie USA, že ruská vojenská podpora režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada len prehĺbi krízu v Sýrii.

A to nie je všetko, pokračuje The Moscow Times. Americký minister zahraničných vecí John Kerry povedal, že "prezident je presvedčený, že konverzácia medzi armádami je ďalší dôležitý krok. Pomôže vytýčiť niektoré z rôznych možností, ktoré sú k dispozícii". Kerry ale varoval, že Moskva a Washington majú podstatne rozdielne postoje. "Čo je potom účelom rokovania, ak nie priblížiť k sebe opačné postoje?" pýta sa denník.

Podľa neho hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s potešením reagovala: "Nikdy sme neodmietali viesť dialóg so Spojenými štátmi a teraz sme otvorení dialógu o všetkých otázkach spoločného záujmu vrátane Sýrie."

Ešte predtým, ako sa rozhovory začali, sa zdalo, že Západ zmiernil svoj postoj k najcitlivejšej otázke: Asadov režim. Kerry vyhlásil, že Rusko a Irán musia presvedčiť sýrskeho vládcu, aby začal rokovať s umiernenou opozíciou o svojom odchode. Kerry prišiel s ústupkom, že USA nebudú žiadať stanovenie presného dňa alebo mesiaca, v ktorý by sa Asad mal vzdať moci. Otvorilo to tak dvere rokovaniam, ktoré sa budú ťahať neurčite dlho.

Posledným krokom k tejto skladačke bola podľa The Moscow Times správa nemeckých novín Bild am Sonntag o stretnutí delegácie americkej Ústrednej spravodajskej služby s ruskou Službou zahraničnej rozviedky, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Moskve. Vraj diskutovali o bilaterálnej spolupráci v prípade Sýrie. Podľa novín Washington plánuje využiť spravodajskú aktivitu na podporu ruských vojenských akcií proti Islamskému štátu v Sýrii.

Denník The Moscow Times ale vyjadril pochybnosti, že sa takéto stretnutie konalo. "Ale ak áno, znamená to, že takáto spolupráca sa už začala. Ak nie, stojí za to zamyslieť sa, kto vypustil takúto dezinformáciu. Pochybujem, že to bol Washington," uviedol autor komentára.

Moskva tak podľa neho bola prinajmenšom schopná začať sa vymaňovať z medzinárodnej izolácie, do ktorej sa dostala kvôli svojej intervencii na Ukrajine. Zvýšením svojej dôležitosti v Sýrii tak Kremeľ docielil postavenie hlavného hráča, ktorý je pre Západ nenahraditeľný.

V každom prípade, ruský prezident Vladimir Putin sa 28. septembra v New Yorku na Valnom zhromaždení OSN, nebude cítiť osamotený, ako tomu bolo počas summitu G20 v Austrálii. Delegáti z celého sveta budú určite pozorne počúvať jeho prejav, konštatoval The Moscow Times.

Nepochybuje, že ruskí ministri Lavrov a Šojgu v uplynulých dňoch informovali Putina, že Západ v súčasnosti skôr "breše ako hryzie". Západ podľa denníka zrejme zapôsobil na Kremeľ svojím odhodlaním, keď rozmiestnil vojenské sily v pobaltských štátoch, Poľsku a Rumunsku, ale urobil krok späť tým, že ukázal, že na rozdiel od Putina nie je ochotný riskovať životy svojich vojakov v Sýrii.

Bohužiaľ, nedostatočné odhodlanie Západu môže posmeliť Moskvu k ďalšiemu avanturizmu. Napokon Kremeľ je presvedčený o svojom práve nasadiť životy svojich vojakov, aby posilnil postavenie Ruska ako superveľmoci.

Otázkou tak podľa denníka teraz nie je to, či rokovať alebo nerokovať s Ruskom, ale naopak, ako zaistiť vojenskú bezpečnosť pre obe strany za súčasných podmienok.

"Aby to však bolo možné dosiahnuť, Západ nemá inú možnosť, než hovoriť priamym, jednoznačným jazykom, ktorému Putin môže porozumieť - jazykom, ktorý neumožňuje protichodné interpretácie. A to si vyžaduje politickú vôľu. Zrejme to je úloha pre budúcich západných lídrov, pretože tým dnešným sa to jasne nedarí zvládať," dodal The Moscow Times.