RANGÚN - Mjanmarské úrady kladú pozdĺž svojich hraníc s Bangladéšom míny, aby sa utečenci z etnika Rohingov nemohli vrátiť do svojich domovov v Mjanmarsku. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj vo vláde Bangladéša, kam Rohingovia pred násilím vo vlastnej krajine unikajú.
Podľa Reuters kladenie nášľapných mín v tesnej blízkosti hraničných zátarás obohnaných ostatným drôtom pokračuje už tretí deň. Nemenovaný bangladéšsky pohraničník okrem toho Reuters informoval, že v utorok došlo v tejto časti spoločnej hranice k najmenej dvom výbuchom. Zranené pri tom boli dve deti.
Reuters dodal, že bangladéšska vláda chce dnes Mjanmarsku zaslať protestnú nótu proti zamínovaniu územia v blízkosti svojej hranice. Násilie v Jakchainskom štáte v Mjanmarsku vypuklo ešte 25. augusta, keď povstaleckí bojovníci patriaci k menšine Rohingov zaútočili na zhruba 30 policajných staníc. Mjanmarská armáda následne začala protiútok. Vzájomné potýčky si podľa jej údajov vyžiadali najmenej 400 mŕtvych, prevažne z radov povstalcov.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v utorok informoval, že od 25. augusta uniklo pred násilnosťami z Mjanmarska do susedného Bangladéša až 123.000 príslušníkov moslimskej komunity Rohingov. Ešte v pondelok pritom UNHCR vydal správu o odhadovaných 87.000 utečencoch, ktorí z obavy pred násilnosťami prekročili hranice z Mjanmarska do Bangladéša. Podľa najnovších údajov, ktoré OSN zverejnila dnes, sa však počet rohinských utečencov v Bangladéši blíži už k 150.000.
Prudký nárast počtu utečencov - z ktorých mnohí sú chorí alebo zranení -, spôsobil, že zdroje humanitárnych agentúr a spoločností sú už vyčerpané. Mnohí z utečencov nemajú žiadne prístrešky. Zamestnanci humanitárnych agentúr sa im snažia poskytnúť aspoň prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam a potravinám.
Vplyvná mjanmarská politička a nositeľka Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij dnes odsúdila "záplavu dezinformácií" o postavení a situácii moslimskej menšiny v Mjanmarsku, ktoré podľa nej šíria "rohinskí teroristi". Uviedla to v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, pričom mala na mysli aj fotografie zverejnené koncom augusta tureckým vicepremiérom Mehmetom Šimšekom ako dôkaz "etnických čistiek" v Mjanmarsku. Šimšek neskôr tieto fotografie zo svojho konta na sociálnej sieti Facebook stiahol, lebo sa ukázalo, že nepochádzali z Mjanmarska.
Aun Schan Su Ťij vo svojom vyhlásení, vydanom v noci nadnes, uviedla, že vláda "už začala (so snahami) čo najlepšie chrániť všetkých ľudí v Jakchainskom štáte", lebo "vieme veľmi dobre (...), čo znamená byť zbavený ľudských práv a demokracie". Ubezpečila, že ľudia v Mjanmarsku majú právo nielen na politickú, ale aj sociálnu a humanitárnu ochranu. Varovala súčasne pred dezinformáciami, ktoré by mohli ovplyvniť vzťahy s inými krajinami. Spomínané Šimšekove fotografie označila len za "špičku" záplavy dezinformácií.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies