Starosta prehovoril: Presťahovanie letanovských Rómov ovplyvnilo život v obci

Práve jej starosta sa ešte pred sťahovaním osadníkov obával, že nebudú chodiť do svojej materskej obce Letanovce, okres Spišská Nová Ves, ale budú využívať služby Spišského Štvrtka. „Ovplyvnilo to život ľudí v našej obci, naši občania vnímajú, že ten pohyb po dedine, po našich zariadeniach je zvýšený. Osadníci zo Strelníka chodia do nášho zdravotného strediska, na poštu a do obchodov,“ uviedol pre TASR starosta Ján Greš.

Doposiaľ sa v obci nevyskytli väčšie problémy, kriminálne činy, či iné incidenty. Starosta sa skôr stretol s tým, že pred niektorými zariadeniami osadníci sedia a popíjajú. Potom je neporiadok na lavičkách a v ich okolí, ktorý musí odpratať samospráva. Vedenie obce by chcelo, aby títo občania dodržiavali isté pravidlá, a aby sa postupne zvyšovala kultúra ich života. „Tým, že sa pohybujú po našej obci, tak dúfam, že to prispeje k zlepšeniu ich životného štýlu a úrovne ich žitia. Zatiaľ s tým, ako sa správajú, musíme žiť, pretože tá prevýchova u nich zo dňa na deň nenastane,“ konštatoval Greš.

Ešte pred sťahovaním organizovalo vedenie obce protest a spísalo aj petíciu, ktorú poslalo na ministerstvo vnútra. To však bolo bez odozvy a sťahovanie sa konalo podľa plánu. Starostove obavy, že sa zvýši kriminalita v Spišskom Štvrtku, prípadne sa tu v iných oblastiach zhorší situácia, sa však zatiaľ nenaplnili. To ale podľa neho neznamená, že sa to časom nezmení. Greš stále trvá na tom, aby sa v obci vybudoval kamerový systém, ktorý by predišiel kriminalite a monitoroval by prípadné trestné činy. V Spišskom Štvrtku doteraz nepotrebovali obecnú políciu, ale z hľadiska prevencie by podľa starostu bolo vhodné vybudovať tu policajnú stanicu. „V dedinách v okolí našej obce je veľa ľudí žijúcich v rôznych životných podmienkach, prítomnosť tej policajnej stanice by zvýšila rešpekt občanov,“ zdôvodnil.

Hoci osada Strelníky je v katastri Letanoviec, bližšie sa nachádza k Spišskému Štvrtku. Od prvého domu je vzdialená len asi 700 metrov a do materskej obce to majú osadníci po poľnej ceste zhruba 1,5 kilometra. „Ja si myslím, že integrácia je o niečom inom a nie o tom, že my niekde separujeme určitú skupinu svojich občanov a ponecháme ich napospas. Tým ľuďom v osade chýba sociálne zázemie a musia dochádzať pre potraviny, za zdravotnou starostlivosťou atď. Do dnešného dňa nemajú vybudovanú prístupovú komunikáciu do svojej obce, chodia po poľnej ceste,“ upozornil Greš. Chce veriť, že vybudovanie osady v predmetnej lokalite zvýši životnú úroveň jej obyvateľov, je však podľa neho potrebné doriešiť viacero vecí, na ktoré predtým zainteresovaní nemysleli.