BRATISLAVA - Víťazný február 1948 predstavoval veľkú prehru aj pre životné prostredie na Slovensku. Bývalý režim podriadil „plneniu plánu na viac ako 100 percent“ všetko. A jednou z obetí budovania komunizmu je tak aj naša príroda.
„Je 28 rokov od pádu socializmu. A v životnom prostredí pred sebou stále tlačíme dedičstvo,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.
Masívne budovanie priemyslu, nezodpovedné zaobchádzanie so škodlivým odpadom, ale aj neinformovanosť o zlých pracovných podmienkach boli obrovskou záťažou pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Nechýbali prípady, keď sa obyvateľstvo o nebezpečných haváriách vôbec nedozvedelo.
„Najznámejší príklad priniesol rok 1986. V dôsledku zamlčiavania informácií o havárii v Černobyle boli postihnutí tak odporcovia vtedajšieho režimu, ako aj jeho podporovatelia,“ pridáva sa František Neupauer, riaditeľ sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa.
Na druhej strane éra socializmu dokázala, že ani ekonomika postavená na absolútnej bezohľadnosti k životnému prostrediu automaticky nemusí byť úspešná. Práve to možno pokladať za jeden zo silných argumentov k prechodu na zelené obehové hospodárstvo. Na systém, kedy ekonomický rast nejde na úkor životného prostredia, ale naopak, idú ruka v ruke.
No ani úsilie, aby sme sa environmentálnym záťažiam v budúcnosti vyhli, neznamená, že dedičstvo minulosti netreba riešiť. Ministerstvo životného prostredia aktuálne pracuje na riešení desiatok záťaží z doby budovania socializmu či éry krátko po roku 1989. K tým s vysokou prioritou patria napríklad bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, bývalý areál Calexu v Zlatých Moravciach, skládka priemyselného odpadu v Dolnom Kubíne (Široká), odkaliská v obci Poproč – Petrova dolina, ale aj základne po bývalej Sovietskej armáde na Sliači a rôzne rušňové depá.
Koncom minulého roka rezort životného prostredia prevzal zodpovednosť aj za odstránenie ďalších skládok priemyselných odpadov, a to konkrétne v Ružinove – lokalita Čierny les, v Myjave – skládka galvanických kalov Holičov vrch a v Komárne – lokalita Harčáš. Sanovať sa budú tiež gudrónové jamy v obci Predajná na Horehroní. V súčasnosti je v Informačnom systéme environmentálnych záťaží evidovaných 2023 lokalít, z toho potvrdené sú takmer tri stovky. Na ich riešenie je do roku 2021 potrebných 210 miliónov eur. Slovensko môže na tento účel čerpať eurofondy vo výške 180 miliónov eur.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies