Slovensko je medzi krajinami s najvyššou spotrebou antibiotík v EÚ

Antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie alebo bránia ich rastu, a tým liečia infekcie. Ide o lieky, ktoré sú určené výhradne na bakteriálne infekcie. Väčšina, až 80 percent infekcií dýchacieho traktu je však vírusového pôvodu, a liečba antibiotikami preto neprináša chorému žiaden účinok. Naopak, ak lekári predpíšu antibiotiká nesprávne, organizmu škodia. Jedna z účinných pomôcok lekárov pri rozpoznávaní typu infekcie je test hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP).

"Antibiotiká sú vzácne lieky, ktoré musíme používať s rozumom. Ak nemáme k dispozícii laboratórne výsledky, odlišujúce vírusovú od bakteriálnej infekcie, potom je predpisovanie antibiotík len hádanie," uviedla Jana Bendová zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Podľa odborníkov by mal preto pacient používať antibiotiká obozretne a držať sa pri ich užívaní štyroch zásadných pravidiel. Po antibiotikách by mal siahnuť iba v prípade, ak mu ich predpíše lekár. Ďalej by mal užiť celú predpísanú dávku, a to aj napriek tomu, že sa už cíti lepšie. Tiež nesmie používať nespotrebované lieky a deliť sa o antibiotiká s inými pacientmi.

Podľa najnovších údajov kleslo počas ostatných siedmich rokoch užívanie antibiotík v Európskej únii o šesť percentuálnych bodov. Antibiotiká sa však naďalej využívajú nadmerne, pričom za ostatných dvanásť mesiacov užila antibiotiká až jedna tretina Európanov. Používanie týchto liekov je vyššie u ľudí s nižším vzdelaním a pacientov žijúcich v horších ekonomických podmienkach.

Najvážnejším dôsledkom nadužívania antibiotík je vznik rezistentných baktérií, ktoré môžu skomplikovať liečbu závažných ochorení. Antibiotiká usmrtia citlivé baktérie, avšak rezistentné baktérie v organizme ďalej rastú a množia sa. Také baktérie oslabujú nielen organizmus pacienta, ale môžu sa nekontrolovane šíriť a spôsobiť infekcie u ľudí, ktorí antibiotiká neužívali.

Pacientov v nemocniciach ohrozujú najmä nozokomiálne infekcie, teda nemocničné nákazy, ktoré vznikajú v zdravotníckych zariadeniach. "Ich výskyt ako i spotreba antibiotík v nemocniciach sa na Slovensku nelíšia od ostatných krajín EÚ. Na Slovensku je však v súčasnosti nižší počet nemocničných hygienikov a epidemiológov než v ostatných krajinách EÚ," skonštatoval prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška.

V súčasnosti sa odhaduje, že bakteriálne infekcie odolné voči liekom každoročne spôsobia v EÚ najmenej 25-tisíc úmrtí. Dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť si zas vyžiadajú 1,5 miliardy eur.

Občianske združenie Slovenský pacient sa aj preto snaží zvyšovať povedomie o antibiotikách a možných rizikách rezistencie. Pomáha mu v tom webová stránka zivotbezantibiotik.sk, na ktorej sa verejnosť môže podrobne dozvedieť o problematike nesprávneho užívania antibiotík. Rovnako zamerané sú na Slovensku i ďalšie aktivity, ako napríklad prieskumy medzi pacientmi či zapojenie sa do Svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý každoročne vyhlasuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).