Slovenská akadémia vied zanalyzuje dopady brexitu na vývoj ekonomiky

Spojené kráľovstvo práve dnes oficiálne listom oznámilo aktivovanie článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spúšťa proces odchodu tejto ostrovnej krajiny z Európskej únie.

Pripravovaná prognóza zohľadní okrem možných vplyvov brexitu aj ďalšie riziká svetového vývoja, vrátane zmien vo svetovom obchode v dôsledku možných ochranárskych opatrení zo strany novej prezidentskej administratívy Donalda Trumpa v Spojených štátoch. Podľa odborníkov z Ekonomického ústavu SAV sú krajiny EÚ nútené urýchlene reagovať na medzinárodný vývoj aj prípravou analytických podkladov.

"V súvislosti s brexitom sa spomínajú rôzne aspekty tohto procesu. V niektorých oblastiach je zostávajúca Európska únia pripravená dobre, v niektorých horšie," upozornil Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. Pripomenul, že únia pred troma rokmi vytvorila pracovnú skupinu pod vedením talianskeho ekonóma Maria Montiho pre riešenie otázky, ako financovať európsky rozpočet. Tá na prelome rokov 2016 a 2017 vydala záverečnú správu.

"Vďaka tomu máme množstvo kvalitných analýz a argumentácií, ktorými je EU27 dobre pripravená na nevyhnutné zmeny príjmovej strany svojho rozpočtu po výpadku britských platieb. Avšak zďaleka nie vo všetkých oblastiach je EU27 na brexit analyticky a argumentačne pripravená, aj preto je analyzovanie jeho dôsledkov síce obtiažne, ale o to potrebnejšie," doplnil Páleník.

Ekonomický ústav SAV má s modelovaním hospodárskeho vývoja rozsiahle skúsenosti. "V oblasti ekonomického modelovania a analýz dlhodobo aktualizujeme metodiku viacerých typov modelov - od modelov vhodných na krátkodobé prognózovanie, cez štruktúrne modely, až po modely dlhodobého rastu. Na analýzu štrukturálneho dopadu jednorazového nemarginálneho šoku, akým je aj brexit, je z nášho pohľadu najvhodnejšie využiť rekurzívno-dynamický model všeobecnej ekonomickej rovnováhy, teda CGE model," priblížil jeden z hlavných riešiteľov projektu Marek Radvanský.

Prvotné odhady Národnej banky Slovenska (NBS) o vplyve brexitu na rast HDP sa pohybujú medzi 0,3 až 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Pripravovaná analýza pôjde ďalej a bude skúmať viacero scenárov a kanálov možného vplyvu na slovenskú ekonomiku, čo môže napomôcť pripraviť reakciu na možné scenáre. Z hľadiska Slovenska však budeme radi, keď sa predpoklad len o miernom negatívnom vplyve potvrdí," konštatoval Radvanský.

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ ovplyvní aj vyjednávania, ako má v budúcnosti vyzerať pomoc chudobnejším členským štátom a regiónom, vrátane Slovenska, alebo o tom, akým spôsobom sa má chod únie v budúcnosti financovať. "Zároveň treba rátať napríklad s dopadmi na slovenských občanov žijúcich v Británii, ktoré vyplynú zo zmenenej sociálnej politiky," doplnil Juraj Draxler, šéf Inštitútu strategických analýz, ktorý štúdiu zastrešuje.

Avizoval, že okrem tejto štúdie predpokladá prípravu ďalších materiálov, ktoré v blízkom čase ukážu, na aké možné dopady brexitu sa treba pripraviť a ako postupovať vo vyjednávaniach na európskej úrovni s cieľom efektívne ochrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.