Slovákov podľa štúdie klimatická kríza trápi, ale myslia si, že iných ľudí nie

Autori štúdie v časopise Nature, na ktorú upozornil analytik Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií Ján Mykhalchyk Hradický, sa snažili zistiť, či sú jednotlivci na celom svete ochotní podieľať sa na riešení klimatickej krízy. V prieskume v 125 krajinách oslovili 130-tisíc ľudí s otázkami, či by prispeli na opatrenia z vlastných príjmov, do akej miery si to myslia o ostatných a či chcú, aby ich vlády konali v tomto smere ráznejšie.

Výsledky sú povzbudivé. Až 69 percent svetovej populácie vyjadruje ochotu prispievať jedným percentom svojho osobného príjmu na opatrenia znižujúce emisie alebo adaptáciu. Drvivá väčšina (89 percent ľudí) požaduje rázne politické kroky a podporuje proklimatické zákony. To podľa autorov naznačuje, že svet je jednotný v názore na zmenu klímy a potrebu konať.

Krajiny, ktoré čelia zvýšenej zraniteľnosti voči klimatickým zmenám a sú nimi zároveň najviac zasiahnuté, prejavujú obzvlášť veľkú ochotu prispieť.

Napriek týmto povzbudivým štatistikám autori štúdie konštatujú, že jednotlivci na celom svete systematicky podceňujú ochotu svojich spoluobčanov konať. To sa týka aj Slovákov. Kým takmer 70 percent ľudí u nás je ochotných prispieť časťou príjmu na proklimatické opatrenia, myslia si, že podobný krok by urobila len tretina. Podľa Hradického to naznačuje, že klimatická kríza je často vnímaná ako vážny problém, no ľudia si myslia, že iní ľudia ju tak často za vážny problém nepovažujú.

Tento efekt je podľa neho viditeľný na celom svete, na Slovensku je však ešte výraznejší ako inde. „Pravdepodobne je teda vo vašom okolí viac ľudí, ktorým na riešení klimatickej krízy záleží, než si myslíte,“ hovorí.

Dôvodom pesimistického pohľadu na ostatných je podľa autorov fakt, že médiá a verejné diskusie dávajú neúmerne veľký priestor klimaskeptickým menšinovým názorom. Svoje ovocie nosia aj kampane záujmových skupín, ktoré systematicky podceňujú závažnosť klimatickej krízy. Ľudia tak mylne pripisujú pomalý pokrok v boji proti zmene klímy tomu, že pre ostatných táto téma nepredstavuje problém.

Dôsledky pre politickú akciu alebo ľahostajnosť

Behaviorálne vedy hovoria, že jednotlivci s väčšou pravdepodobnosťou prispejú k spoločnému dobru, keď veria, že aj iní prispievajú. Ak neveria, že by aj iní ľudia podnikli konkrétne kroky, svet je podľa autorov štúdie v stave „pluralitnej nevedomosti“. To znamená, že systematické nesprávne vnímanie iných bráni spolupráci a posilňuje ďalší pesimizmus.

Štúdia sa zameriava na štyri aspekty, ktoré boli identifikované ako kritické pri podpore spolupráce pre spoločné dobro: individuálna ochota finančne prispievať, schvaľovanie proklimatických noriem, dopyt po politickej akcii a presvedčenie o podpore iných.

Na globálnej úrovni existuje 26-percentný rozdiel medzi podielom respondentov, ktorí uvádzajú, že sú ochotní prispieť 1 percentom zo svojho príjmu na opatrenia v oblasti klímy (69 percent), a medzi tým, čo si myslia, že by podobný krok urobili aj ostatní (43 percent).

 
Riešením podľa autorov je nedávať priestor klimaskeptickej hlasnej menšine, ktorá je proti akejkoľvek forme klimatických opatrení. Naopak, je potrebné komunikovať, že veľká väčšina ľudí na celom svete je ochotná konať proti klimatickým zmenám a očakáva to aj od svojich národných vlád.