Sládkovičova Marína: Príbeh bol oveľa bizarnejší než ho spisovateľ prezentuje

Nešťastná láska

Sládkovičova Marína je známa ako oslava lásky k žene, k vlasti a k prírode. Jej autor, Andrej Sládkovič, sa zamiloval do svojej študentky Márie Pišlovej, keď mal 22 rokov a ona len 15. Ich vzťah bol však odsúdený od začiatku, pretože Mária bola z bohatej rodiny a jej matka ju chcela vydať za zámožného pernikára Pavla Pischla.

Sládkovič sa s ňou stretával tajne, písal jej básne a dúfal, že sa jej podarí uniknúť z dohodnutého manželstva. No jeho nádeje sa rozplynuli, keď sa Mária v roku 1843 vydala za Pischla a odišla s ním do Budapešti. Sládkovič zostal sám a zlomený, no nevzdal sa svojej lásky. Napísal jej Marínu, najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete, ktorú jej poslal ako darček k meninám v roku 1846.

Tajné stretnutia, záhadné listy a smrteľná choroba

Marína bola pre Sládkoviča spôsobom, ako vyjadriť svoje city, ktoré nemohol prežívať v skutočnosti. No to neznamená, že sa s Máriou už nikdy nestretol. Naopak, podľa niektorých zdrojov sa tajne stretávali aj po jej sobáši, keď bola v Banskej Štiavnici na návšteve u svojej rodiny. Dokonca sa hovorí, že mali spolu dieťa, ktoré však zomrelo v detstve.

Tieto tvrdenia sú však ťažko overiteľné, pretože väčšina korešpondencie medzi nimi sa stratila alebo bola zničená. Známy je iba jeden list, ktorý Mária napísala Sládkovičovi v roku 1851, v ktorom mu ďakuje za jeho básne a vyjadruje mu svoju priazeň.

Zaujímavé je, že tento list bol nájdený v roku 1936 v dome Pavla Pischla, ktorý ho zrejme našiel medzi vecami svojej manželky a uschoval si ho ako dôkaz jej nevernosti..

Mária Pischlová zomrela v roku 1852 na tuberkulózu, ktorá ju trápila už dlhšie. Jej poslednou vôľou bolo, aby ju pochovali v Banskej Štiavnici, kde sa stretla so Sládkovičom. Jej hrob sa nachádza na Kalvárii, kde je aj pamätná tabuľa s veršami z Maríny. Sládkovič sa dozvedel o jej smrti až o niekoľko mesiacov neskôr, pretože bol v tom čase v zahraničí. Napísal jej posmrtnú báseň Srdce a slzy, v ktorej vyjadruje svoj žiaľ a nádej na stretnutie v nebi.

Symbol slovenskej identity a kultúry

Sládkovičova Marína nie je iba osobným vyznaním lásky, ale aj výrazom národnej hrdosti a identity. Sládkovič bol totiž aj aktívnym účastníkom národného hnutia, ktoré sa usilovalo o zachovanie a rozvoj slovenského jazyka a kultúry v Uhorsku. V Maríne používa bohatý a výrazný slovenský jazyk, ktorým opisuje krásu slovenskej prírody, histórie a tradícií. Zároveň vyzýva Slovákov, aby sa spojili a bojovali za svoje práva a slobodu. Marína je tak aj manifestom slovenského romantizmu, ktorý sa snažil vytvoriť národnú literatúru a vzbudiť národné povedomie.

Marína sa stala súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva a inšpiráciou pre mnohých umelcov. Bola preložená do viacerých jazykov, zhudobnená, zfilmovaná a zinscenovaná. Jej postava sa stala symbolom ženskej krásy, čistoty a vernosti. Jej meno nesie aj jedna z najznámejších ruží na svete, ktorá bola vyšľachtená v roku 2004 v Holandsku a nazvaná Marína Sládkovičová. Marína je tak báseň, ktorá prekračuje hranice času a priestoru a oslovuje ľudí svojou univerzálnou a nadčasovou témou lásky.

Na príbehu lásky medzi Sládkovičom a Marínou bolo bizarné niekoľko vecí, napríklad:

- Sládkovič a Marína sa tajne stretávali aj po jej sobáši s pernikárom Pischlom, a dokonca sa hovorí, že mali spolu dieťa, ktoré však zomrelo v detstve;

- Sládkovič napísal Maríne najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete, ktorú jej poslal ako darček k meninám, no ona mu odpovedala iba jedným listom, ktorý bol nájdený v dome jej manžela;

- Marína bola pochovaná v Banskej Štiavnici, kde sa stretla so Sládkovičom, a na jej hrobe sú verše z Maríny. Sládkovič sa dozvedel o jej smrti až o niekoľko mesiacov neskôr, pretože bol v tom čase v zahraničí,

- Sládkovič napísal Marínu v zime roku 1844, keď bol v domácom väzení za účasť na študentskom povstaní;

- Marína mala s manželom Jurajom Gerzsöom desať detí, z ktorých päť zomrelo v detstve. Jedno z nich sa volalo Andrej, podobne ako Sládkovič,

- Sládkovič sa nikdy nestretol s Maríniným manželom, no v roku 1869 mu poslal list, v ktorom mu ďakoval za to, že sa dobre staral o jeho múzu;

- Marína je inšpiráciou pre mnohé umelecké diela, napríklad pre operu Marína a Sládkovič od Eugena Suchoňa, film Marína z roku 1976, alebo pieseň Marína od skupiny Elán.