Stretnutia, ktorých zmysel pochopíme neskôr, možno aj nikdy. Lásky, ktoré by sme si sami nezvolili, ani keby sme mali možnosť spísať si vlastnú rozprávku pre dospelých. Spomienky, v ktorých sme sa nevedno ako ocitli, len sme sa dajako vtesnali, nadýchli a teraz sme nútení kráčať so zvukom minulosti v ušiach. Keby ste sa jej vypytovali aj dni a noci, do koho by sa chcela zaľúbiť, jakživ by nepredpokladala, čo sa stalo a už sa neodstane. Či to ľutuje? Nuž ľúbiť niekoho je zrejme výsada, nie prekliatie.
Vždy to vedel
Kristína sa rada smiala, veľa sa nádejala a jej srdce bolo pripravené na štedrosť a láskavosť. Žila tak, ako žijú viacerí, pre sny a ihriská, pre školy a ciele, pre prácu a priateľov. A potom sa stretli, celkom obyčajne. Nie románovo, len zopár pohľadov, zopár slov a dvojitá túžba po ďalších stretnutiach.
Volal sa Július, prekypoval úprimnosťou a tiež mu nebol neznámy zmysel pre čestnosť. Preto a len preto sa odvážil vypovedať nahlas, čo neradno zatajovať.
„Vieš, musím ti niečo povedať. V mojom srdci je už roky želanie. Alebo skôr povolanie a myslím, vlastne ja viem, že jedného dňa zo mňa bude kňaz.“
Vzťah
Kristínu to, pravdaže, šokovalo, lebo žiadna žena si nepredstavuje, že si vypočuje podobné vyznanie od muža, do ktorého sa práve zamilovala. Skôr by si priala, aby jej povedal, že si myslí, že ona je tá jediná, že by s ňou rád zostarol, že mu neprekáža, ako krátko známosť trvá, ale jednoducho vie, že za inou mu srdce nezahorí.
Nech by si ale vyfantazírovala čokoľvek, realitu neoklamala, ani ju neodkopla preč. Mohla vzťah ukončiť, áno, to by mohla a možno i mala urobiť. Ona sa ale rozhodla, že kým nevstúpi do služby Bohu a neoddá sa celibátu, postojí mu po pravici. Bude s ním až do konca.
A tak pokračovali v načatom, veľa zažili, aj sa spolu modlili, aj spoznávali smiech, ktorý vo dvojici chutil tak akosi inak. Krajšie a sladšie. Tak, že len pri myšlienke, ako sa raz pominie, oboch zabolelo srdce.
Koniec
Nakoniec, aj keď mnohí dúfali v zázrak, že on si to rozmyslí a požiada ju o manželstvo, sa naozaj plne zaviazal, že v kňazskej službe oddelí predtým a potom.
„Nechám ťa ísť. Nebudem ti brániť, ani ťa prehovárať. Viem, že ťa musím prepustiť,“ povedala Kristína so slzami v očiach. Plač ju neopúšťal, ani keď stála a hľadela na slávnosť vysvätenia. Inak sa nedalo, lebo hoci vedela, čo je správne, rozlúčka bodala ako nôž.
Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH Tridsať rokov sa nedokázal pomodliť Otče náš. Jeho dôvod láme srdce!
On je teda kňazom a ona si po dlhom čase trúchlenia našla iného partnera. Ak sa ale niekedy na seba pozrú, neskryjú náklonnosť, ktorá nevyprchala ani rokmi. Pravda, on miluje Boha nado všetko a nevymenil by Ho za nič, len si pamätá, aké bolo ľúbiť i ju a asi na to nezabudne, kým bude žiť.