Šesť fascinujúcich príbehov pamiatok svetového dedičstva UNESCO

Zoznam pamiatok svetového dedičstva UNESCO vznikol v roku 1972. Dnes zahŕňa 1 157 divov sveta v 167 krajinách a neustále sa rozširuje.

Poďte sa s nami pozrieť hlbšie do histórie niektorých z najúžasnejších miest našej planéty.

Starý most - Mostar, Bosna a Hercegovina

Oblúkový osmanský most, ktorý sa klenie cez rieku Neretvu a spája dve časti mesta, ktorý dnes môžete obdivovať v bosnianskom Mostare v skutočnosti nie je pôvodný. Prvýkrát bol postavený v roku 1557 a bol vrcholným dielom balkánskej islamskej architektúry. Počas chorvátsko-bosnianskej vojny sa však používal ako vojenská zásobovacia línia a v roku 1993 utrpel ťažké ostreľovanie, čo spôsobilo jeho zrútenie do vody. UNESCO a medzinárodné spoločenstvo sa okamžite zapojili do plánov na jeho obnovu, ktorá bola po intenzívnom výskume a technickom monitorovaní dokončená v roku 2004. V nasledujúcom roku bol most a okolité staré mesto zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Archeologické nálezisko Delfy - Grécko

Dnes je to jedna z najobľúbenejších lokalít UNESCO pre svoju úžasnú hornatú krajinu a veľký kultúrny význam. No panhelénska svätyňa v Delfách nebola vždy taká uctievaná. Po tom, čo sa hlavným náboženstvom v Grécku stalo kresťanstvo, boli chrám a stavby na tomto mieste v roku 390 n. l. zničené a svätyňa bola opustená. Krátko nato miestni obyvatelia na jeho ruinách vybudovali dedinu Kastri, pričom časť historického mramoru opätovne použili na vytvorenie približne stovky nových domov. Delfy tak boli viac-menej zabudnuté a stratené až do začiatku 19. storočia, keď sa o dedinu začali zaujímať archeológovia. Po mnohých rokoch vykopávok a presťahovaní obyvateľov dediny Kastri do priľahlej oblasti UNESCO v roku 1987 zaradilo Delfy na zoznam svetového dedičstva.

Národný park Coiba - El Trapiche, Panama

V Tichom oceáne pri pobreží Panamy sa nachádza najväčší ostrov v Strednej Amerike - Coiba, bujná rezervácia, ktorá je z 80 % pokrytá tropickým dažďovým pralesom. V rokoch 1914 až 2004 ju miestni obyvatelia poznali ako väzenie, kde na ťažkých nútených prácach pracovali vrahovia, násilníci a politickí väzni z čias diktatúr Omara Torrijosa a Manuela Noriegu. Keďže prístup na ostrov bol veľmi obmedzený, jeho príroda prekvitala bez obmedzení. V roku 1992  tu vytvorili Národný park Coiba, ktorý zahŕňa viac ako 1 042 štvorcových kilometrov nedotknutých ostrovov, lesov, pláží, mangrovníkov a koralových útesov. Rok po zatvorení väznice Coiba vyhlásilo UNESCO tento park za svetové dedičstvo pre jeho veľký ekologický význam.

Archeologický park Champaner-Pavagadh - India

Oblasť okolo historického mesta Champaner v Indii, ktorého história siaha až do doby medenej, zažila vo svojej dobe niekoľko vojen, kultúrnych udalostí a zmien vládcov, čo zachytávajú aj fascinujúce tunajšie architektonické poklady. Paláce, chrámy, hrobky a ďalšie objekty sú úžasnými ukážkami hinduistickej aj moslimskej kultúry, ktoré tu v rôznych obdobiach vládli. Pri takomto význame je však prekvapujúce, že toto miesto bolo trikrát opustené: v roku 1500, keď zomrel mughalský cisár Bahadur Šáh, v roku 1812, keď tu vypukla epidémia cholery, a naposledy koncom 19. storočia, keď ani finančné stimuly od Britov nedokázali miestnych obyvateľov presvedčiť, aby toto miesto zveľadili.

Chrám Borobudur - Jáva, Indonézia

Budhistický chrám Borobudur, ktorý bol postavený ako najväčší svojho druhu v ôsmom a deviatom storočí, bol dlho pútnickým miestom pre veriacich. Ale v roku 1500, keď v regióne získal popularitu islam, bol náhle opustený, pokrytý sopečným popolom z blízkych erupcií, zarastený bujnou indonézskou flórou a do značnej miery zabudnutý. Keď v rokoch 1811 až 1815 krátko vládli nad krajinou Briti, miestni obyvatelia ukázali vodcovi Sirovi Thomasovi Stamfordovi Rafflesovi jeho polohu a vykopávky sa začali odznova. O viac ako storočie neskôr, v 70. rokoch 20. storočia, sa UNESCO a indonézska vláda stali partnermi pri obnove tohto významného chrámu a zachovaní jeho dedičstva pre budúcnosť.

Uhoľná baňa na ostrove Hašima - Japonsko

Malý ostrov Hašima, vzdialený osem námorných míľ od Nagasaki, je novšou lokalitou UNESCO, ktorá bola vyhlásená za celosvetovú pamiatku v roku 2015. Je známy svojimi podmorskými uhoľnými baňami, ktoré boli založené koncom 19. storočia a slúžia ako významný zdroj japonskej industrializácie. Spoločnosť Mitsubishi kúpila ostrov v roku 1890 a pokračovala v týchto snahách, pričom vybudovala všetky zariadenia pre každodenný život robotníkov, ktorí tu žili. V 30. rokoch 20. storočia až do konca druhej svetovej vojny však jeho história naberá strašidelný spád. V rámci japonskej vojnovej politiky sa ostrov Hašima stal krutým pracovným táborom, kde boli čínski vojnoví zajatci a kórejskí civilisti mučení a nútení pracovať v bani Mitsubishi, až kým mnohí tragicky nezomreli. Koľko ich bolo, sa dodnes presne nevie, ale podľa niektorých odhadov tu až 1 300 ľudí zahynulo hladom, vyčerpaním alebo iným spôsobom pri pracovných nehodách.