Schody a terasy pod národným múzeom vrátili do roku 1932

Ako pri slávnostnom otvorení schodov uviedla vedúca investičného oddelenia martinskej radnice Kristína Šubjaková, za 423-tisíc eur prevažne z dotácie ministerstva financií zrekonštruovali travertínové schody, na terasách upravili trávnik a chodníky, vysadili nové stromy a osadili lavičky a v celom areáli vynovili osvetlenie. Navyše po vypílení lesa z náletových drevín a vysadení nových upravených kultivarov drevín budovu Slovenského národného múzea opäť vidno aj z centra mesta.

Jeden a pol roka trvajúcu obnovu priestoru pod národným múzeom sprevádzali aj protestné petície, rekonštrukcia schodov a terás si totiž vyžadovala vypílenie desiatok tují a náletových drevín, ktoré sa tam od minulého storočia rozrástli. „Martinčania síce boli zvyknutí na ten les z náletových drevín, ale slušný človek si tu nesadol a boli tu len bezdomovci a popíjajúci asociáli. Stretli sme sa s veľkým odporom verejnosti a ochranárov, spisovali sa petície, ľudia si mysleli, že ideme urobiť nejaký nešetrný zásah. Teraz, keď sú tu už vysadené nové dreviny a trávnik, do parku sa opäť vrátil život, ľudia sedia na lavičkách, študenti si tu čítajú, seniori tu oddychujú,“ povedal martinský primátor Andrej Hrnčiar a zdôraznil, že pre obnovu schodov a terás sa mesto rozhodlo po odbornej konzultácii s historikmi, pamiatkarmi a ochranármi. „Jednoducho prišiel čas, aby sme vrátili tomuto parku tú jeho tvár, ktorú dostal v roku 1932, keď akademický architekt Milan Michal Harminc navrhol nielen budovu múzea, ale aj celý priestor okolo,“ dodal Hrnčiar. 

Krajský pamiatkový úrad v Žiline súhlasil s rekonštrukciou poškodených častí schodiska, no s podmienkou, že vynovené schody budú mať rovnaký tvar a budú aj z rovnakého materiálu ako tie pôvodné. Schody sú vyrobené z travertínu dovezeného z Macedónska a štruktúra aj jeho spracovanie by malo byť vernou kópiou pôvodných schodov z roku 1932. Odborníci zo žilinského pamiatkového úradu rovnako odporučili, aby tuje, ktoré okolo schodov rastú, boli vymenené za vhodnejšie dreviny. Súhlasili aj architekti, ktorí poukazovali na pôvodný zámer, podľa ktorého zeleň má byť súčasťou priestoru avšak vo forme a podobe, ktorá nebude vizuálne prekrývať priečelie historického objektu múzea.