„Lož má dlhé nohy. Beží a trúsi výmysly, zatiaľ čo pravda len málokedy dosiahne na jej územie. Pravda má totiž krátke ruky, a aj keď sa načahuje, čo jej sily stačia, nie sú dosť dlhé, aby prenikli do pohľadu. Oči vidia len to, čo je na dosah a kričí. Vidieť pravdu by znamenalo vynaložiť úsilie."
V súvislosti s pravdou sa už povedalo azda všetko-všetučko. Je to odveká rivalka klamstva, vzájomne si obaja odporujú a súčasne ich to k sebe ťahá. Človek si tak nejako zvykol na chôdzu v klamstve a to aj v prípade, že to nie je nevyhnutné. Zdá sa, akoby sa klamstvo prispôsobovalo akejkoľvek situácii, akoby bolo zrodené a na mieru ušité každému, raz sa prefarbí to, inokedy zasa toto. Čo ak je to ale úplne inak?
Múdrosť, ktorá sa nachádza v Biblii, totiž vraví, že človek bol stvorený tak, aby sa pohyboval v blízkosti úprimnosti. Boh plánoval pre svet pravdu, ale spoločnosť sledovala výmysel, a tak vynaliezla lož.
„Boh učinil ľudí priamymi a úprimnými, ale oni sledovali mnohé výmysly."
Človek, okrem iného, teda vynaliezol:
1. Milosrdnú lož
2. polovičnú pravdu
3. vetu - neklamal som, len som si niečo nechal pre seba.
Ak je už pre niekoho príliš únavné splietať a ohýbať realitu (a ono to únavné skutočne je), dá sa žiť inak. Stačí sa zamerať na tri úrovne priamosti.
Úprimnosť k sebe samému
Sebaklam sa javí byť neuvážený a nelogicky motivovaný. Prečo by niekto kŕmil výmyslami samého seba? Odpovedí je viacero a ani jedna nie je spočiatku potešujúca. Zvyčajne sa to deje vtedy, keď sa koná niečo nesprávne, a než by sa to skončilo, radšej sa dá priestor rozprávkam.
Nie je to zlé, veď na mojom mieste by sa tak zachovali všetci. Je v tom hlboko zakorenený strach zo straty. Ibaže najväčšia strata prichádza tam, kde niet individuality. Ak sa začne s úprimnosťou, ponúkne to životu novú šancu na radosť. Áno, možno ma prítomnosť nerobí šťastným, ale to neznamená, že taká bude aj moja budúcnosť.
Priamosť k Bohu
Je úžasné vedieť, že napriek tomu, ako Boh dokonale pozná človeka (veď ho aj sám stvoril), chce s ním vstúpiť do úzkeho spoločenstva. Síce do detailov pozná skúsenosti dňa, ale i tak túži po tom, aby sa mu v rozhovore spomenuli.
Ak sa k nemu správa úprimne, Boh sa odplatí rovnako. Rád by nadviazal s niekým také hlboké priateľstvo, v ktorom by on sám odhalil vlastné úmysly. Priateľ predsa nemá nijaké tajomstvá.
Priamosť voči dnešku
Je známe, že deň má 24 hodín a tie dáva k dispozícii na čokoľvek, s čím je potrebné popasovať sa. Čas nijako nezasahuje do rozhodnutia, nechá sa využívať, niekedy vytiecť pomedzi prsty, inokedy je zasa nútený predstierať, že neexistuje.
Pre lepšie stotožnenie sa so životom, je však najlepšie čas uchopiť a nepustiť ho, kým je to možné.
Prečo by sa mal čas míňať len tak? Nech ho vyskúša úprimnosť a uvidí sa, čo z dneška je zbytočné. Možno je to pridlhé ničnerobenie, ktoré neprospieva ani telu, ani mysli, možno sa začína prejavovať frustrácia z niečoho, čo sa hlúpo opakuje, možno depresiu spôsobuje nedostatočne využitý potenciál.
Nechať pravdu zažiariť v tme, bude to najlepšie východisko. V jej prítomnosti sa bude ľahšie kráčať. Veď napokon komu by sa dobre chodilo, ak by si nevidel pod nohy?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies