Rusko si spomenie na obete politických represálií

Deň obetí politických represálií v Ruskej federácii (RF) zaviedli na základe rozhodnutia Najvyššieho Sovietu RSFSR z 18.10.1991 "O zriadení Pamätného dňa obetí politických represálií". Pripomína sa každý rok 30. októbra. V ten deň sa v ruských mestách stretávajú ochrancovia ľudských práv, bývalí prenasledovaní, príbuzní tých, ktorí zomreli v táboroch, aj súčasní verejní činitelia.
      Dátum pamätného dňa je pamiatkou na krutý zásah proti politickým väzňom tábora v Mordovii, ktorí začali 30. októbra 1974 hladovku na protest proti politickým represáliám vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR) aj proti neľudskému zaobchádzaniu s väzňami v trestniciach a táboroch.
      Hoci v spojitosti s represáliami a ich obeťami sa hovorí najčastejšie o stalinskom terore, ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1937-1938, tragédia, postihnuvšia ruský národ, sa začala oveľa skôr, hneď po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) v roku 1917. Už v roku 1918 zastrelili duchovných, v roku 1921 sa boľševici "vyrovnali" aj s účastníkmi Kronštadtskej vzbury. Potom sa dostali na rad roľníci, aj keď tí sa o politiku vôbec nestarali. Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo "odkulačených" približne milión dovtedy silných roľníckych hospodárstiev, približne päť miliónov "kulakov" presídlili.
      Pred začiatkom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku doteraz nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou, armádu "očistili" od 45 percent dôstojníkov a ďalších príslušníkov veliteľského zboru. Po Veľkej vlasteneckej vojne sa do táborov dostali tisíce repatriovaných občanov a vojakov, mnohí z nich totiž prežili zajatie v rukách nepriateľov.
      Stredisko na ochranu ľudských práv Memorial eviduje približne 800.000 ľudí, ktorí nejakým spôsobom boli vystavení politickým represáliám. Medzi obete sú zaradení nielen tí, ktorých bezprostredne popravili, prenasledovali a iným spôsobom stíhali, ale aj ich deti, ktoré ostali bez rodičovskej starostlivosti.
      Zistiť presný počet všetkých obetí totalitného režimu nie je možné. Nevinne prenasledovanými a popravenými sa stali milióny osôb, o mnohých nie sú nijaké záznamy. Podľa vyjadrení predstaviteľov strediska Memorial len v rokoch 1937-1938 zastrelili vyše 40.000 ľudí.
      Podľa informácií Generálnej prokuratúry Ruskej federácie za obdobie účinnosti Zákona o rehabilitácii obetí politických represálií sa prehodnotilo 636.302 trestných konaní proti 901.127 osobám, z ktorých 637.614 bolo rehabilitovaných. Medzi nimi sú aj prípady, ktoré mali v ruskej verejnosti značnú odozvu - najmä rehabilitácia tanečníka Rudolfa Nurejeva, patriarchu Tichona a jeho okolia, známych činovníkov strany menševikov Marka Brojda, Nikolaja Suchanova, biológa Nikolaja Timofejeva-Resovského.
      Rehabilitácia obetí politických represálií sa začala v bývalom Sovietskom zväze v roku 1954. Potom sa tento proces zastavil a obnovil sa až v čase perestrojky Michaila Gorbačova (druhá polovica 80. rokov 20. storočia). Až v novom Rusku v roku 1991 prijali Zákon o rehabilitácii obetí politických represálií.
      Obyvatelia Ruska si 30. októbra počas Dňa obetí politických represálií spomínajú na tých, ktorí zomreli v rokoch stalinského teroru, ale aj na tých, čo prežili sovietske tábory po smrti "vodcu všetkých národov". V Moskve v minulých rokoch čítali mená obetí politických represálií.
      Spomienkové akcie sa spravidla organizujú pri pamätníku v parčíku pri Polytechnickom múzeu v Moskve. Pamätník tvorí granitový kameň, privezený v roku 1991 zo Soloveckých ostrovov v Bielom mori, na ktorých bol známy Solovecký tábor osobitného určenia (SLON). Kameň na Lubianske námestie dopravili a ako pamätník postavili členovia Memorialu ako symbol víťazstva nad totalitným režimom a zároveň aj ako znak rodiacej sa demokracie. Podobné pamätníky odhalili 30. októbra 2008 aj v meste Vologda a v buriatskom Ulan-Ude.  
       Ochrancovia ľudských práv v Rusku sú však znepokojení faktom, že osoba Josifa V. Stalina stále vyvoláva v mnohých obyvateľoch krajiny sympatie. "Existuje tendencia očistenia Stalina a táto tendencia je nebezpečná," povedal najvyšší predstaviteľ strediska Memorial Arsenij Roginskij 30. októbra 2008.

Zdroj: TASR