Petzvalove prvé ojektívy sú uložené v múzeu vo Viedni

Fyzik a matematik ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu. Objavil zákony, ktorými sa riadi optika. Od jeho narodenia uplynie v piatok 6. januára 210 rokov.

Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Gymnaziálne roky prežil v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na univerzite v Pešti (dnes Budapešť, Maďarsko). Absolvoval Institutum geometricum a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde ho v roku 1831 vymenovali za adjunkta na katedre fyziky.

Obhajobou svojej vedeckej práce získal v roku 1832 po štúdiu na filozofickej fakulte doktorát filozofie, neskôr obsadil na alma mater post riadneho profesora vyššej matematiky. V roku 1837 sa presťahoval z Pešti do Viedne (dnes Rakúsko), kde na tamojšej univerzite pôsobil 40 rokov ako profesor matematiky.

Osobitnú pozornosť venoval Petzval optike. V tejto oblasti boli najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov – portrétového a krajinárskeho. Vďaka nim ho považujú za spoluzakladateľa modernej fotografie. Jeho vynaliezavému duchu vďačia filmári aj za konštrukciu osvetľovacích a premietacích prístrojov, zdokonalil mikroskop i ďalekohľad.

Za svoje teoretické práce i praktické vynálezy získal Petzval ocenenia už počas života. Od roku 1849 bol členom Akadémie vied vo Viedni a získal Rad Františka Jozefa. Jednota českých matematikov mu v roku 1881 priznala čestné členstvo.

Jozef Maximilián Petzval zomrel 19. septembra 1891 vo Viedni, kde je aj pochovaný. Niektoré zdroje ako dátum jeho úmrtia uvádzajú aj 17. september.

Vynálezca zanechal 90 významných vedeckých prác a štúdií písaných v nemčine, ďalšie objavili v rukopisoch po jeho smrti. Jeho prvé objektívy sú uložené vo viedenskom technickom múzeu (Technisches Museum Wien). Na Slovensku zriadili od roku 1964 Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej. Nachádza sa v jeho rodnom dome a je venované dejinám fotografie. Po slávnom spišskom rodákovi je pomenovaný aj jeden z kráterov Mesiaca a na návrh Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici dostala po ňom meno planétka, ktorú v roku 1980 objavil český astronóm Antonín Mrkos.