Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
28. jún. 2022Beáta
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
05.02.2022 10:00 Environetky
Neuveriteľné zistenie, ako zachrániť planétu dobrým využitím odpadu!
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
05.02.2022 10:00 Environetky

Neuveriteľné zistenie, ako zachrániť planétu dobrým využitím odpadu!



Celosvetová produkcia potravín neustále rastie a plytvanie potravinami zasa prudko stúpa. Vytvára to obrovský paradox. Asi 40 % všetkého jedla na svete sa nezje, no 10 % svetovej populácie hladuje. Tento jedlý odpad tiež prispieva k zmene klímy, čím sa zvyšuje riziko potravinovej neistoty! Ako správne využívať komerčný odpad, domáci odpad, či odpad z poľnohospodárskych firiem?


Rastúce množstvo populácie potrebuje stále viac a viac potravín, čo znamená, že treba viac pôdy na ich pestovanie. Môže si to však naša planéta dovoliť? Poľnohospodárska pôda už teraz zaberá 38 % celej pôdy – asi päť miliárd hektárov, teda 19 miliónov  štvorcových míľ.

 

 

Viac potravín = väčšia katastrofa

 

Spolu s našou naliehavou potrebou produkovať viac potravín, niektoré poľnohospodárske metódy odstraňujú z pôdy živiny, podporujú zmenu klímy a vedú k strate biodiverzity. Tiež riskujeme, že znižujeme šance budúcich generácií na pestovanie potravín.

 

Existuje riešenie? Môže zníženie množstva odpadu "nakŕmiť svet"?

 

Existuje spôsob, ako zvýšiť množstvo potravín, ktoré vyrábame, a to bez toho, aby sme museli vytvárať ďalšiu poľnohospodársku pôdu, pestovať ďalšie plodiny alebo chovať viac zvierat. Poľnohospodári, dodávatelia, výrobcovia, predajcovia a v konečnom dôsledku aj spotrebitelia, vyhodia každý deň obrovské množstvá jedlých potravín. 

 

 

Každý rok odhadom vyhodí ľudstvo 1,2 miliardy ton potravín, čo sa vyrovná hmotnosti 10 miliónov modrých veľrýb. Potraviny takto miznú v celom dodávateľskom reťazci, od poľa až po zber, počas spracovania a prepravy. 

 

 

V rozvojových krajinách sú hlavnými príčinami straty potravín technologické obmedzenia spolu s nedostatkom pracovnej sily, financií alebo vhodnej infraštruktúry na prepravu a skladovanie. Ako je to myslené? V priemyselných krajinách môžu trhové ceny plodín podporovať plytvanie – ak sú príliš nízke, farmári sa môžu rozhodnúť, že nebudú vykonávať ďalšie zbery na poliach. Okrem toho produkty, ktoré nie sú dokonalé, sa často neoplatí zberať, pretože spotrebitelia sa im vyhýbajú. Prezreté ovocie, nekvalitná zelenina alebo nekvalitné produkty často skončia na skládke alebo jednoducho zostanú v zemi.

 

 

Znižovanie potravinových strát a plytvania má zásadný význam pre odstránenie potravinovej neistoty a riešenie klimatických zmien. Riešenia však nie sú vždy priamočiare, čo vedie poľnohospodárskych vedcov k tomu, aby prišli s inovatívnymi nápadmi.   

 

Ako predchádzať vzniku odpadu?

 

Jedným zo spôsobov môže byť použitie robotov na automatizáciu niektorých procesov zberu, čo znamená, že plodiny sa zbierajú poriadnejšie a rýchlejšie. No aj stroje majú nedostatky, pokiaľ ide o zisťovanie zrelých plodín. Stephanie Walkerová, odborníčka na plodiny zo Štátnej univerzity v Novom Mexiku, experimentuje s prispôsobením plodín tak, aby vyhovovali potrebám robotov.

 

 

Walkerová vo svojom poľnom laboratóriu v Novom Mexiku využíva selektívne šľachtenie na produkciu chilli papričiek, ktoré sú lepšie na zber strojmi. Papriky sa totiž ťažko zbierajú: rastliny sú huňaté a plody priliehajú k stonke. Zelené čili papričky sú najťažšie zo všetkých, pretože ešte nie sú zrelé, takže sa ťažko odtŕhajú od rastliny. „Do tohto roku sa zelené chilli papričky z Nového Mexika zbierali úplne ručne, pretože kombajny lámali príliš veľa plodov, príliš veľa ich ostalo na stonke,“ hovorí Walker.

 

 

Po vyskúšaní mnohých zberných strojov si Walkerová uvedomila, že je potrebné zmeniť práve rastlinky. Vyšľachtila teda novú rastlinu, NuMex Odyssey, silnú chilli papričku s jednou stonkou a plodmi, ktoré sedia vyššie na rastline, špeciálne vyvinuté pre efektívnosť mechanického zberu.

Po zbere môže mať zvyšok rastliny pre farmárov malú hodnotu, no niektorí využívajú aj tieto poľnohospodárske vedľajšie produkty, ktoré by inak vyšli nazmar, napríklad na výrobu produktov na starostlivosti o pleť či do textílií vyrobených zo škrobu. 

 

 

Vo Veľkej Británii a vo východnej Afrike sa hmyz kŕmený rastlinným odpadom stáva potravou s vysokým obsahom bielkovín pre zvieratá a ľudí a v USA sa zvyšky sóje z výroby tofu menia na bezlepkovú múku. Emma Chowová, ktorá vedie nadáciu Ellen MacArthur Food Initiative hovorí: „Poľnohospodárske zvyšky a vedľajšie produkty na farme môžeme premeniť na prísady, čím vyťažíme maximum z toho, čo už vyrábame."

 

Pozrime sa bližšie na ryžu

 

Ryža je najobľúbenejšia plodina na svete. V jej prípade existuje značný potenciál na využitie väčšieho množstva odpadu. Z každej vyrobenej tony ryže sa vyprodukuje aj tona slamy. Časť slamy sa používa ako podstielka a krmivo pre hospodárske zvieratá alebo do stavebných materiálov, alebo sa zaoráva späť do pôdy ako hnojivo, ale veľká časť slamy sa nechá zhniť alebo spáliť na poliach. 

 

 

Ryžová slama sa však môže spracovať na výrobu bioplynu, ktorý poskytuje energiu pre domáce aj komerčné využitie. Ryžová slama je tiež výživným hnojivom a poskytuje dobrý substrát na pestovanie húb, takže farmári môžu získať dodatočný príjem. 

 

 

„Každý rok sa na celom svete vyprodukuje okolo 800 miliónov ton ryžovej slamy,“ hovorí Patricia Thornleyová, profesorka inžinierstva a aplikovanej vedy na Aston University v Birminghame. „Chceme to využiť na zlepšenie živobytia farmárov a ochranu životného prostredia, ktoré všetci zdieľame."

 

Vedeli ste?

 

Do roku 2050 sa približne 80 % všetkých potravín skonzumuje v mestách. Nárast počtu obyvateľov v mestách v kombinácii s globálnymi obchodnými sieťami znamená, že potravinové dodávateľské reťazce sa stali preplnenými, čo vedie k plytvaniu. 

 

 

V priemere sa medzi zberom a distribúciou zničí 8-16 % potravín. Čiastočne to môže byť spôsobené tým, že väčšie krajiny spotrebúvajú viac tovaru podliehajúceho skaze, ako sú čerstvé ovocie, zelenina a mäso, v porovnaní s menej rozvinutými, ktoré sa spoliehajú na obilniny a sušený tovar. Relatívne nižšie náklady na potraviny v porovnaní s príjmami môžu tiež prispieť k plytvaniu

 

 

Klimatické zmeny, nedostatok vody, nedostatok pracovnej sily a Covid-19, to všetko ohrozuje ponuku potravín, ktoré treba napokon  dovážať. Pestovanie ovocia a zeleniny bližšie k domovu by nás mohlo ochrániť pred týmito stratami.

 

 

„Mestá dokážu vyprodukovať asi tretinu svojich celkových potravinových potrieb v rámci mestskej oblasti, čo je obrovský kúsok skladačky,“ hovorí Chowová. „Pestovanie rýchlo sa kaziacich potravín, ako sú šaláty a uhorky, má v mestách za následok oveľa menej odpadu, pretože sa oveľa rýchlejšie dostane z farmy na tanier. Za hranicami miest je veľkou príležitosťou prepojiť mestskú spotrebu s tým, čo sa už vyrobilo."

 

 

Pomohlo by, keby všetky mestá sveta dostatočne zmapovali dodávateľské reťazce, aby potraviny mohli zostať lokálne, a nie posielané do celého sveta.

 

Organický odpad

 

V súčasnosti sa v mestách vytvára 2,8 miliardy ton organického odpadu, no menej ako 2 % z neho sa zachytávajú a znovu využívajú. Vyradené produkty sú plné "živín", ktoré by sa dali využiť na pestovanie nových potravín alebo vytváranie biomateriálov. Čo by sa s týmito materiálmi dalo urobiť?

 

 

Podľa Chowovej tvoria prevažnú väčšinu mestského odpadu splašky – konečný vedľajší produkt potravín, ktorý možno cirkulovať späť do vysokohodnotných hnojív. Potom je tu domáci a komerčný odpad. Výsledkom výroby potravín sú všetky druhy užitočných vedľajších produktov.

 

Medzi tieto vedľajšie produkty patria aj otruby, ktoré zostali pri výrobe cestovín, z ktorých sa dá vyrobiť papier, pomarančová kôra a drevené vlákno premenené na udržateľné tkaniny a škrob a zvyšky z pivovarov používané na vytvorenie udržateľných alternatív k plastovým obalom. 

 

 

„Veríme, že odpad znamená zdroje,“ hovorí Anne Lampová, spoluzakladateľka výrobcu bioplastov Traceless a inžinierka Inštitútu pre environmentálnu technológiu a ekonomiku energie (IUE) na Technickej univerzite v Hamburgu v Nemecku. Traceless odoberá zvyšky z poľnohospodárskej výroby a používa ich na výrobu biologicky rozložiteľných plastov. 

 

 

„Tieto zvyšky vznikajú napríklad pri varení piva alebo výrobe škrobu,“ vysvetľuje Lampová. „Pri týchto procesoch výroby potravín sa zo zrna odoberá iba škrobová frakcia. Všetko ostatné zostáva. Z týchto zvyškov extrahujeme zvyšné prírodné polyméry a transformujeme ich na granule, aby sme vytvorili náš základný materiál. Ten je možné následne spracovať na filmy, nátery a tuhé bioplasty."

 

Využitie poľnohospodárskeho odpadu na výrobu bioplastov však nie je bez problémov. Zloženie odpadu môže kolísať a často má vysoký obsah vody, čo sťažuje prepravu. Lampová sa však domnieva, že je dôležité využívať zdroje, ktoré už existujú, a nie vyrábať nové polyméry z fosílnych palív. 

 

 

Opätovné použitie zdrojov môže pomôcť znížiť množstvo odpadu, ale čo keby táto myšlienka zašla do extrému?

 

Niektoré farmy vypúšťajú do životného prostredia veľké množstvá agrochemikálií, organických látok a zvyškov liečiv.  Poľnohospodársky odpad znečisťuje vodné ekosystémy, čo predstavuje riziko nielen pre biotopy a voľne žijúce zvieratá, ale aj pre ľudské zdravie. Znečistenie živinami môže tiež viesť k eutrofizácii, keď sa vodná plocha obohatí živinami natoľko, že riasy a rastliny rastú v hojnosti. Tieto riasy vytvárajú mŕtve zóny, kde vodný život nemôže prežiť.

 

Čo keby bolo poľnohospodárstvo úplne oddelené od prírody? 

 

Mohla by farma s uzavretým systémom recyklovať všetok svoj odpad a nezanechať žiadnu stopu na životnom prostredí? V posledných rokoch došlo k nárastu poľnohospodárstva v kontrolovanom prostredí, kde výroba potravín prebieha v skleníkoch, polytuneloch alebo skladoch a využíva systémy ako vertikálne poľnohospodárstvo, hydropónia, aeropónia a akvapónia.

 

„Všetky sa dajú nastaviť tak, aby boli kruhové,“ hovorí ChowOVá. „Akvapónia je skutočne dobrá, pretože využíva kolobeh živín a kolobeh vody a môže byť prevádzkovaný na obnoviteľnej energii."

 

Viac o akvapónii si prečítajte zajtra.

 

 Súvisiaci článok: VIDEO: Čo je to akvapónia? Neuveriteľné zistenie, ako zachrániť planétu dobrým využitím odpadu



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: BBC/ Netky Kristýna Peštová

Foto:  Unsplash



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok