Najnovšia štúdia zamietla súčasnú hranicu dospelosti: Viete, v akom veku skutočne dospievame?

V súčasnosti sa za dospelého človeka považuje ten, kto dovŕši vek 18-rokov. Získava tak právo rozhodovať sám za seba a nadobúda možnosť realizovať mnohé dôležité právne úkony. Takýmto spôsobom to bolo stanovené pred desiatkami rokov, no odvtedy sa spoločnosť výrazne zmenila. Je teda stále adekvátne považovať 18-ročného človeka za dospelého?

Podľa vedúcej štúdie, profesorky Susan Sawyerovej, nie. Vedci sa zamerali na sledovanie biologického vývoja jednotlivcov a jednoznačne potvrdili, že 18.-19. rokom života sa fyzický rast ani zďaleka nekončí. Ako príklad uviedli mozog, ktorý sa naďalej mení aj po 20. roku, pracuje rýchlejšie a efektívnejšie. Príkladom spomalenia telesného vývoja by mohli byť aj  zuby múdrosti. Tie sa mladým ľuďom v súčasnosti prerezávajú priemerne až po 25. roku života.

Pomalšie biologické dospievanie je však výsledkom výrazných zmien, ktorými si za posledné dekády ľudstvo prešlo. Mladí dnes študujú, cestujú, pracujú na svojej kariére a až potom sa osamostatňujú a zakladajú si rodiny. Dlhšie teda žijú ako tínedžeri, čím sa všetko posúva. Napríklad v Anglicku sa od roku 1973 zvýšil priemerný vek prvého vstupu do manželstva o 8 rokov, teda u mužov na 32,5 a u žien na 30,6, pričom tieto čísla stále rastú.

Na základe týchto zistení vedci určili novú hranicu dospelosti na 24 rokov. Vzhľadom na nevyspelosť ľudí apelujú aj na legislatívu, aby sa oficiálna hranica dospelosti posunula na toto číslo, nakoľko 18-ročný človek si ešte nemusí plne uvedomovať dopad vážnych rozhodnutí, na ktoré ho súčasné zákony oprávňujú.

Naproti tomu však stoja sociológovia. Tvrdia, že dospelosť nie je určená fyzickým vývojom, ale stavom spoločnosti, v ktorej žijeme. Pokiaľ by sa zrazu táto veková hranica posunula, mohlo by dochádzať k takzvanej infantilizácii, teda stavu, kedy človek mentálne nedospieva, pretože to okolie od neho neočakáva. Z tohto dôvodu je omnoho lepším riešením neustále mladých motivovať k vyšším výkonom.