Na Ukrajine našli zrejme najstarší dôkaz o prítomnosti človeka v Európe, predmety majú viac než milión rokov

Kamenné nástroje vyrobené zo štiepaných kameňov objavili archeológovia v nálezisku neďaleko mesta Korolevo v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny blízko štátnej hranice s Rumunskom.

Vek kamenných nástrojov stanovili na základe analýzy sedimentárnych hornín, v ktorých sa nachádzali, na približne 1,4 milióna rokov.

Najstaršie nástroje tohto typu pochádzajú z východu Afriky z obdobia pred približne 2,8 milióna rokov, uviedol Rick Potts zo Smithsonovho inštitútu v USA. Nástroje zo štiepaného kameňa zrejme používali na rezanie mäsa a vypracovávanie zvieracích kožušín.

„Ide o najstarší datovaný dôkaz prítomnosti akéhokoľvek druhu človeka v Európe,“ uvádza geofyzik a spoluautor štúdie Mads Faurschou Knudsen z Aarhuskej univerzity v Dánsku.

Dodáva však, že nemožno s istotou povedať, ktorý z predkov človeka nástroje vyrobil. „Podozrivým“ je však homo erectus (človek vzpriamený), prvý hominid, ktorý chodil vzpriamene a ovládal používanie ohňa.

„Nemáme fosílne pozostatky, preto si nemôžeme byť istí,“ dodáva archeológ a spoluautor štúdie Roman Garba z Ústavu jadrovej fyziky Českej akadémie vied.

Ukrajinský nález je podľa vedcov dôležitý

Ukrajinský nález je podľa vedcov dôležitý, pretože je najstarším nálezom tak ďaleko na severe. Naznačuje to, že raní predkovia ľudí putujúci z Afriky dokázali vďaka nástrojom prežiť v rozmanitom prostredí.

Doteraz sa za najstaršie obývané miesto Európy považovala lokalita Atapuerca v Španielsku. Dôkazy o jej obývaní však siahajú do obdobia o približne 200- až 300-tisíc rokov neskôr.

Rádiologická analýza nálezu z Koroleva podľa výskumníkov vypĺňa veľkú priestorovú medzeru medzi nálezmi v Španielsku a na nálezisku Dmanisi v Gruzínsku.

Zároveň tiež podporuje teóriu, podľa ktorej raní hominidi kolonizovali Európu v smere z východu až juhovýchodu na západ až severozápad.