Továrne, ktoré zabíjali: Bhopál

V noci z 2. na 3. decembra 1984 došlo k dovtedy najväčšej priemyselnej katastrofe v dejinách ľudstva. V indickom meste Bhopál, keď z chybného ventilu v chemickom kombináte na insekticídy uniklo do ovzdušia 30 ton izokyanátu metylu. Továreň vlastnil americký koncern Union Carbide. 

Spoločnosť mala predtým továreň v Západnej Virgínii. Keď investovali v Indii, rozhodli sa šetriť na materiáloch a aj tým poľavili zo stanovených bezpečnostných systémov. Spoločnosť pritom evidovala aj analýzy, že môže dôjsť k nehodám a pomyselný varovný prst nezdvihli ani menšie havárie. Známy je aj film Modlitba za dážď, ktorý opisuje túto ekologickú katastrofu, pri ktorej zomrelo i následne trpelo tisíce ľudí. Oblasť nehody je stále plná toxických látok.

Šaľa, Bratislava, Strážske

Na Slovensku máme podobnú továreň v Šali. Duslo je členom skupiny Agrofert, s ktorou je spojený český premiér Andrej Babiš, aj keď po začiatku politickej kariéry jeho majetok spravuje zverenecký fond. Podnik vyrába čpavok i kyselinu dusičnú, ale aj gumárske chemikálie, disperzie, lepidlá či stabilizátory a urýchľovače pre výrobcov pneumatík. V portfóliu sú však aj špeciálne produkty organickej i anorganickej chémie či minerálne hnojivá vrátane kvapalných dusíkatých hnojív. Časť výroby má v Bratislave a Strážskom.

Čpavok 4

V roku 2018 bolo do fabriky investovaných 310 miliónov eur, čo je historicky najvyššia investícia. Prevádzka Čpavok 4 nahradila doterajšiu výrobňu Čpavok 3, ktorá bola v prevádzke od roku 1973. Čpavok 3 priniesol novú technológiu, ktorú postavila talianska inžinierska spoločnosť na základe dánskej licencie. Podľa riaditeľa podniku Petra Bláhu je v Šali najmodernejšia technológia v Európe. Kapacita výroby čpavku sa v novej prevádzke zvýšila takmer o 20 percent. Duslo podľa riaditeľa vyvíja aj nové typy hnojív. Majú byť šetrnejšie k životnému prostrediu, ich základom však vždy bude práve čpavok. 

Agrofert v Šali investoval aj do riešenia emisií z fluidného chladiča či rekonštrukcie kompresorov na sklade čpavku. Napriek tomu výrazne zasahuje do životného prostredia. Duslo prevádzkuje spolu až 36 zdrojov znečisťovania prostredia, z toho 28 v Šali.

Monitoring

Duslo Šaľa na svojej stránke deklaruje, že „hlavnými cieľmi v oblasti ochrany životného prostredia je postupné systematické znižovanie znečistenia životného prostredia so zameraním na skvalitnenie odpadových vôd, znižovanie tvorby skleníkových plynov, redukciou odpadov“. V Bhopále sa šetrilo na bezpečnosti, ale aj na varovných mechanizmoch. Duslo „zabezpečuje starostlivosť o prostriedky individuálnej ochrany a systém vyrozumenia a varovania obyvateľstva ako aj systém monitorovania ohrozeného územia v prípade úniku nebezpečnej látky“. 

Časť výroby Duslo realizuje v bývalom areáli Istrochem v Bratislave a časť v Strážskom. Areál Chemka Strážske je súčasťou takzvaného trojuholníka smrti, spolu s odkalikom Poša a podnikom Bukóza vo Vranove nad Topľou. Keďže v blízkosti týchto miest sú nekontrolovane uložené PCB-látky, predošlá vláda Petra Pellegriniho dokonca vyhlásila výnimočný stav v Košickom a Prešovskom kraji. Písali sme o tom v tomto príspevku.

Pokračovanie nabudúce. Prečítajte si aj o ekologickej katastrofe v maďarskej hlinikárni.