Na povrchu asteroidov boli prvýkrát objavené molekuly vody! Pomôžu pri vystopovaní ich histórie?

Astronómovia sa domnievajú, že nárazy asteroidov do našej planéty mohli pomôcť dopraviť vodu a ďalšie prvky na ranú Zem, takže podľa novej štúdie by nález dôkazov o vode na asteroidoch mohol túto teóriu podporiť. Údaje boli zozbierané pomocou prístroja na dnes už vyradenom leteckom teleskope Stratosférického observatória pre infračervenú astronómiu.

Prístroj FORCAST však umožnil astronómom odhaliť molekuly vody na Iris a Massalii, dvoch asteroidoch v hlavnom páse asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera. Oba sú od Slnka vzdialené viac ako 223,1 milióna kilometrov.

Astronómovia sa inšpirovali k použitiu teleskopu SOFIA na štúdium asteroidov po tom, ako teleskop zaznamenal dôkazy o prítomnosti vody na Mesiaci, uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Anicia Arredondo, vedecká pracovníčka Southwest Research Institute v San Antoniu.

Dôkazy hydratácie na dvoch asteroidoch už predtým našla spoluautorka štúdie Dr. Maggie McAdam pri použití iného teleskopu. Vedci si však neboli istí, či hydratáciu spôsobila voda alebo iná molekulárna zlúčenina, napríklad hydroxyl.

"Naše nové pozorovania pomocou sondy SOFIA definitívne potvrdili, že to, čo videli, bola skutočne voda," povedala Arredondo. "Tieto objekty však patria do triedy S asteroidov, čo znamená, že sú tvorené prevažne silikátmi, a až do výsledkov doktorky McAdam sa predpokladalo, že sú úplne suché."

Množstvo vody, ktoré tím zistil, sa približne rovnalo množstvu vody v dvanásťdecovej fľaši uväznenej v kubickom metri pôdy, čo je porovnateľné s nálezom SOFIA na Mesiaci. Teleskop zachytil podpis molekúl vody v jednom z najväčších kráterov na južnej pologuli Mesiaca v roku 2020.

Podobne ako voda nájdená na povrchu Mesiaca, "aj na asteroidoch môže byť voda viazaná na minerály, ako aj adsorbovaná na kremičitany a zachytená alebo rozpustená v kremičitanovom nárazovom skle," povedala Arredondo.

Asteroidy sú pozostatky z obdobia, keď sa v našej slnečnej sústave formovali planéty. Štúdium ich zloženia môže astronómom povedať, kde v našom vesmírnom okolí asteroidy vznikli.

"Keď sa formovala slnečná sústava, vznikali rôzne materiály v závislosti od ich vzdialenosti od Slnka, pretože materiál vzdialenejší od Slnka sa ochladzoval rýchlejšie ako materiál bližšie k Slnku," uviedla Arredondo."Preto sú vnútorné planéty ako Zem a Mars z hornín a vonkajšie planéty ako Neptún a Urán z ľadu a plynu."

Zistenie vody na Iris a Massalii môže astronómom pomôcť vystopovať históriu týchto konkrétnych asteroidov, čo naznačuje, že ich vznik sa odohral dostatočne ďaleko od Slnka, aby sa voda v nich nevyvarila vplyvom tepla.

Vedci sa pokúsili hľadať vodu na dvoch ďalších asteroidoch pomocou sondy SOFIA, ale detekcia bola príliš slabá. Teraz tím využíva vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, aby sa zameral na iné asteroidy a hľadal na nich stopy vody.

Zatiaľ čo pozorovania Webbu pokračujú, predbežné výsledky podnietili tím, aby požiadal o čas na pozorovanie ďalších 30 asteroidov pomocou výkonného infračerveného teleskopu.

"Teleskop JWST je oveľa väčší ako teleskop SOFIA, takže dokáže zbierať údaje vo vyššej kvalite a dokáže zhromaždiť údaje o väčšom počte asteroidov za kratší čas," povedala Arredondo. "Dúfam, že pomocou JWST budem môcť pozorovať veľa rôznych asteroidov a hľadať tento podpis vody a dúfam, že budeme môcť urobiť inventarizáciu vody v páse asteroidov."

Webb by mohol pomôcť astronómom lepšie pochopiť rozloženie vody v slnečnej sústave, ako aj zloženie rôznych typov asteroidov.

"Naozaj sme nečakali, že na týchto asteroidoch bohatých na kremičitany nájdeme vodu," povedala Arredondo. "Väčšinou, keď hovoríme o hydratácii na asteroidoch, hovoríme o asteroidoch bohatších na uhlík, ako je napríklad asteroid Bennu, ku ktorému sa vydala misia NASA OSIRIS-REx. Takže teraz chcem hľadať trendy medzi (množstvom) hydratácie a zložením. Chcem vedieť, či asteroidy bohaté na uhlík majú výrazne viac vody ako asteroidy bohaté na kremičitany, alebo či majú podobné množstvo," dodala Arredondo.