Mrazivý a súčasne dojímavý príbeh z taxíka!

Nie je to ťažké, veď niektoré tragédie priam bijú na poplach. Ale občas, keď by sme také čosi ani nečakali, môžeme sa aj mýliť. A to je dobré, viac ako len dobré.

Taxík
Jeden muž sa v isté popoludnie obliekol a vychystal na cestu. Býval v Londýne, teda v meste, ktoré priam dýcha krásou, a ak človek chce, naozaj veľmi chce, dokáže si spríjemniť aj ponurý čas návštevou nejakého pôsobiaco vyzerajúceho miesta.

Muž sa rozhodol pre využitie služby taxikára, nie najmilšie ho pozdravil a oznámil mu, kam by sa rád nechal premiestniť. „Pôjdeme k mostu."

Taxikár nič nevravel. V duchu si želal, aby cesta ubiehala čo najpokojnejšie a aby ju čím skôr odškrtol zo zoznamu povinností. Niežeby nebol zvyknutý na všelijakých zákazníkov, ale mal dosť vlastného trápenia, ktorým sa musel zaoberať.

Ako by sme predpokladali, že jazda skončí? Auto zahučí, dvere sa otvoria a každý z dvojice pôjde tam, kam mienil. Je to logické. Alebo...

Hmla
Nad Londýnom sa odrazu zdvihla prudká hmla. Akokoľvek by ste sa pokúšali, nedovideli by ste si nikam, ani na to, čo je vpredu, ani na čokoľvek, čo sa odvíja vzadu.

„Nič nevidím. Netuším, ako sa tam dostať," rozčuľoval sa zúfalý taxikár. Krúžil z jednej strany na druhú, zaostroval a zo všetkých síl si túžil urobiť prácu, za ktorú by mal dostať zaplatené.

Keď však šialenstvo pokračovalo a trvalo zhruba dve hodiny, taxikár sa poddal situácii. Nebol predsa hlupák, čo kvôli pýche privolá smrť. „Je mi ľúto, nemôžem vás dopraviť, kam ste chceli." Muž si povzdychol a zatváril sa nečitateľne. „A môžete ma aspoň vziať naspäť domov?" spýtal sa. Taxikár prikývol. „Áno, to zvládnem."

Peniaze
Ukázalo sa, že vôbec neboli ďaleko od mužovho domu, čo značne uľahčovalo návrat. Taxikár si nakoniec pomyslel, že od zákazníka nevezme jedinú mincu, čo aj neskôr zdôrazňoval nahlas.

„Nie, pane, nedávajte mi to. Neodviezol som vás k mostu, takže som si nesplnil prácu." Muž sa tajomne usmial a opäť k nemu natiahol ruku s peniazmi.

„Nedávam vám to za odvoz. Zachránili ste mi život a tieto peniaze, ani nijaké iné, to nikdy nevyvážia, ale aj tak vám niečo dať musím. K tomu mostu som chcel ísť, aby som spáchal samovraždu. Teraz chcem žiť."

Muž sa otočil, odkráčal domov a keď sa s dávkou šťastia usadil v teple, napísal báseň. Bol totiž básnik. Nakoniec temnota spôsobila svetlo. Boh využil tmu a pochmúrnosť na vyvýšenie života.