Charizmatický Eduard Heger a trochu pokrivená demokracia

Na území virtuálnej reality sa smie čokoľvek, aspoň tak si to väčšina myslí, čo je aj dôvod, prečo si užívatelia sociálnych sietí kladú za povinnosť vyjadrovať sa bez premyslenia. 

Ich postoj je vedený emóciami, pričom najväčšie zastúpenie má, zdá sa, hnev. Otázkou je iba to, či je zlosť oprávnená, pretože ak áno, potom by mala vychádzať z logického uváženia.

Vraj je to sekta
Spoločenstvo, do ktorého Eduard Heger patrí, nesie prívlastok charizmatické. Pochopiteľne, z pohľadu konzervatívne ladeného Slovenska to môže vzbudzovať strach či nesúhlas, a tak sa začala šíriť nepravda, že je členom sekty.

Charizmatická bohoslužba má tiež svoj priebeh a od tradičnej sa líši hneď v niekoľkých prístupoch. Na začiatku býva priestor pre kresťanské piesne, v cirkevnom slovníku známe ako chvály, počas ktorých sa dáva priechod vnútornému prežívaniu.

Nie zriedka sa stáva, že človek, ktorý vníma text, cíti a prejavuje úplnú radosť, alebo dojatie nad tým, čo Boh pre svet vykonal a neustále koná.

Keď sa v charizmatickom zhromaždení modlí, nikdy to nie je niečo naučené či formálne. Naopak, berie sa na vedomie, že Boh si zaslúži oveľa viac ako opakovanie niekoľkých fráz za sebou. So Stvoriteľom sa rozpráva nahlas, nikto sa neobzerá naľavo ani napravo, sústreďuje sa na niečo oveľa hlbšie.

Len čo sa dospieva, je pripravený čas na svedectvá, ktorý sa nedá nazvať inak ako výnimočný. Na pódium totiž vystupujú ľudia vzdelaní aj nevzdelaní, bohatí aj chudobní, mladší aj starší, a to len preto, aby v neprikrášlenej výpovedi priniesli dôkaz, že Boh je skutočný.

Svedčí sa o tom, ako všemohúci uzdravil z choroby, daroval slobodu zo závislosti, dodal silu v ťažkosti alebo sa ďakuje za všetko viditeľné a neviditeľné.

Dá sa povedať, že najrozsiahlejší priestor sa venuje kázaniu, ale niet sa ani čo čudovať. Veď sa vykladá zvolená pasáž z Biblie a počúvajúci má pocit, akoby mu kazateľ videl až priamo do duše, pretože vraví presne to, čo je práve

potrebné.https://bratislava.umc.sk/wp-content/uploads/2019/03/24.03.2019.mp3

No a na záver, keď sa úprimne prizná prosba za každého, kto má problém akéhokoľvek druhu, môže sa tráviť spoločná chvíľa pred obedom. Veriaci sa vzájomne zdravia, vymieňajú si zážitky z týždňa a odchádzajú s presvedčením, že našli druhú, aj keď nepokrvnú rodinu.

Ak to komukoľvek pripadá ako sekta, ani sa nemôže viac mýliť. Iste, viera nie je niečo, čo sa dá prikázať, ale nevedomosť nesmie byť ospravedlnením pre nezmyselné útoky.

Demokracia
Internetoví hádajúci sa majú v obľube používať na obranu správania skutočnosť, že Slovensko spadá pod demokratické zriadenie. V zjednodušenej podobe je demokraciu možné vysvetliť ako vládu ľudu, avšak to neznamená, že si každý môže hovoriť, robiť a písať, čo mu len slina na myseľ zanesie.

Aby boli jej princípy naplnené, musí sa dbať najmä na rešpekt, slobodu a rovnosť. Človek v nej má právo na náboženské presvedčenie, a pokiaľ ním ostatných neohrozuje, potom by mu nemalo byť braté.

Eduard Heger síce vieru praktizuje, ale nikoho do nej nenúti, nekomunikuje ju v rámci verejných prejavov, a teda na nenávisť nie je príčina.

Komentujúci si navyše, žiaľ, neuvedomujú, že vulgárne vyhlásenia svedčia viac v ich neprospech a že nimi priamo popierajú to, čoho sa tak urputne držia. Sloboda je totiž možná iba do takej miery, do akej neukracuje slobodu zo života niekoho ďalšieho.