Martin Schulz sa stal opäť predsedom Európskeho parlamentu

Dvaapolročný mandát, ktorý dnes získal, vyprší v januári 2017, keď ho podľa princípu dohodnutej politickej rotácie nahradí nominant európskych ľudovcov.

O post predsedu EP sa uchádzali štyria kandidáti. Každý z nich mal pred voľbami krátky predslov pred europoslancami, v rámci ktorého predstavil svoje vízie o fungovaní a smerovaní zákonodarného zboru EÚ.

Britský kandidát Sajjad Karim z tretej najsilnejšej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR) kritizoval "zákulisné dohody" medzi dvoma najsilnejšími frakciami v EP - ľudovcami a socialistami - a dodal, že treba posilniť otvorenosť a transparentnosť tejto inštitúcie. Predseda EP by sa podľa neho mal povzniesť nad stranícku politiku, aby lepšie čelil politickej rozmanitosti, bol spravodlivý a k všetkým pozorný a načrtol vznešené vízie spolupracujúcej Európy. 

Španiel Pablo Iglesias zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice (GUE) kritizoval autoritatívny prístup inšpektorov Trojky v zadlžených štátoch a spresnil, že europarlament by mal byť demokratickým centrom proti takejto činnosti. Vyzval europoslancov z krajín na juhu Európy, aby zachovali suverenitu svojich štátov, ktorá je spochybňovaná diktátmi inšpektorov z Trojky.

Rakúska poslankyňa Ulrike Lunaceková z frakcie Zelených zdôraznila, že EP je vyjadrením hlasu európskych občanov a nie akýsi sekretariát európskych vlád a preto Rada (členské štáty) nesmie diktovať poslancom koho majú voliť za predsedu europarlamentu. 
      

(S&D) vyzval na zrušenie existujúcej hierarchie medzi európskymi inštitúciami, čo by bol podľa jeho slov "obrovský demokratický prielom".

Schulz zdôraznil, že cezhraničná spolupráca je základným kameňom Európskej únie a preto ide o debatu naprieč politickými skupinami. A keďže žiadna politická skupina nezískala absolútnu väčšinu kresiel v EP, predseda tejto inštitúcie má povinnosť spolupracovať naprieč politickými stranami.