Ľudský Dracula. Jeden z najdesivejších vrahov zabíjal dievčatká. Časti tiel si nechával ako trofeje

Cutomu Mijazaki sa narodil v roku 1962 v Tokiu, na svet prišiel predčasne a so vzácnym defektom rúk. Končatiny mal pokrútené a nemohol ohýbať zápästím. Kvôli tomu si z neho deti v škole uťahovali. Okolie ho opisovalo ako tichého uzavretého chlapca. Útechu hľadal vo filmoch, anime a komiksoch. Neskôr u neho našli rozsiahlu zbierku pornografických a animovaných filmov a hororov plných násilia.

Na strednú školu Meidai Nakano sa dostal s najlepšími výsledkami a zdalo sa, že aj napriek izolácii z neho nakoniec bude úspešný muž. Počas stredoškolských rokov však začal postupne opúšťať svoj sen, že sa stane učiteľom angličtiny. Namiesto učenia trávil hodiny kreslením manga komiksov, ktoré mu v detstve nahradili priateľov. V štúdiu sa začal výrazne zhoršovať a nakoniec ho ani neprijali na univerzitu v Meidži, na ktorú smeroval.

Cutomu sa stále cítil osamelo. Jeho otec, Kacumi Mijazaki, sa zaujímal skôr o svoju prácu a zvyšovanie politického vplyvu než o svojho syna. Cutomova matka Rieko mala aj práce nad hlavu, a tak synovi nedostatok starostlivosti vynahrádzala drahými darčekmi. Ani nový Nissan Langley, ktorý mu zaobstarala, mu však nedokázal kompenzovať nedostatok lásky a starostlivosti, ktorá mu chýbala od samého detstva.

Dievčatám sa vyhýbal rovnako ako chlapcom, prostriedkom na ukojenie jeho sexuálneho apetítu boli výhradne komiksy a pornofilmy. Kvôli svojmu miniatúrnemu pohlavnému orgánu sa považoval  za impotentného, ​​avšak jeho túžba po pohlavnom styku bola mnohonásobne vyššia, než je bežné. Po škole často chodieval s fotoaparátom na tenisové ihriská, aby nenápadne fotil ženy v krátkych sukniach, a neskôr nad fotografiami masturboval.

Jeho prvou obeťou bola štvorročná Mari, ktorú 22. augusta 1988 vlákal do auta a potom ju odviezol do kopcov blízko svojho bydliska, kde ju uškrtil. Po čase sa na miesto vrátil a odťal jej ruky a nohy, ktoré si schoval  doma v skrini. Časť tela a kostí potom spálil, rozdrvil a prach poslal rodine s fotkami dievčatka, oblečením a pohľadnicou, na ktorej stálo „Mari. Spopolnená. Kosti. Vyšetriť. Dokázať“.

Druhou obeťou bola sedemročná Masami. Aj tú nalákal do auta a odišiel zabiť do kopcov. K vražde došlo 3. októbra 1988.

Treťou zavraždenou dievčinou bola štvorročná Erika, ktorá 12. decembra 1988 odchádzala z domu kamaráta, keď ju Mijazaki prinútil nasadnúť k nemu do auta. Potom ju odviezol na parkovisko, kde ju donútil vyzliecť sa a fotil si ju. Potom ju uškrtil. Zavraždenú dievčinu zabalil do plachty a nechal v lese. Rodine potom poslal morbídnu pohľadnicu zostavenú z vystrihnutých slov „Erika. Chlad. Kašeľ. Krk. Pokoj. Smrť“.

Štvrtou obeťou sa 6. júna 1989 stala päťročná Ayako. Mijazaki dievčatko presvedčil, aby si ich mohol odfotiť, než ho v aute zabil. Telo potom odviezol k sebe domov, kde ho ďalšie dva dni zneužíval, fotil a natáčal. Keď sa začalo rozkladať, trup odviezol na cintorín, hlavu do kopcov v okolí. Časť z rúk obete zjedol, vypil krv. Zo strachu, že budú časti tela nájdené, sa po ne po čase vrátil a odviezol si ich späť domov.

Médiá, policajti aj verejnosť mali jasno. Sériový vrah, ktorý niekoľko mesiacov desil okolie, bol prichytený pri čine. Pri domovej prehliadke bolo u Cutoma nájdených viac ako 6 000 videokaziet. Niektoré z nich zachytávali jeho obete. Sám Mijazaki sa priznal ku všetkým štyrom vraždám až 17 dní po zatknutí. Jeho osobnosť potom skúmalo hneď niekoľko psychológov.

Ten najvýznačnejší z nich, Akira Išii z univerzity Aojama Gakuin, dospel k záveru, že si Cutomu utvoril vlastný svet bez všetkých sociálnych väzieb. Pre neho bol každodenný život ako ďalší manga komiks, videohra alebo film. Ľudí nepokladal za živé bytosti, ale za veci, ktorým môže ľubovoľne ubližovať. Na jeho psychickom stave malo hlavný podiel jeho bezprostredné okolie, ktoré sa mu nevenovalo a prispelo k jeho sociálnej izolácii.

Cutomu zvalil všetku vinu na svojho otca, ktorý sa o neho nestaral a nikdy ho nepočúval. Ten čoskoro po prevalení prípadu skončil s vydávaním novín a s rodinou sa presťahoval do ústrania. Veľký tlak na jeho osobu a pocit zlyhania ho však dohnal a v roku 1994 spáchal samovraždu. Cutomu Mijazaki čakal na popravu až do júna 2008, kedy ho obesili.