Lubyová: Potrebujeme viac pracovať s mládežou,vtiahnuť ju do verejného života

 "Zistiť, aké sú výzvy, ich potreby a poskytnúť tak odrazový mostík na formovanie mládežníckej politiky a politiky pre prácu s mládežou aj na budúce obdobie," objasnila.

Lubyová pripomenula, že Slovensko malo k 31. decembru minulého roka 5,44 milióna obyvateľov a z toho 1,93 milióna tvorili ľudia do 30 rokov (35,5 percenta). Vo vekovej kategórii 15 až 24 rokov to bolo 588 000 mladých ľudí. "Mládež predstavuje na Slovensku významnú skupinu obyvateľstva a práca s ňou doteraz možno nebola celkom doceňovaná, zaslúži si oveľa väčšiu pozornosť aj s ohľadom na to, že jedným zo základných zistení správy je, že mladí ľudia sa pomerne málo zapájajú do politického života," konštatovala s tým, že rezervy sú aj v zapájaní sa mladých do dobrovoľníctva.

"Potrebujeme viac pracovať s mládežou, viac ju vtiahnuť do verejného života," podčiarkla. Poukázala na to, že aby sa mládež zapájala viac do verejného, politické života, treba kompetencie zo strany štátu a inštitúcií i zo strany mladých ľudí. "Práve na získavanie týchto kompetencií by sme sa chceli v budúcnosti zamerať a podporiť projekty zamerané na to, aby sa mladí ľudia u nás vedeli nájsť vo verejnom živote a viac sa zapájali aj do politického diania," uviedla.

Podľa štatistík Eurostatu je na Slovensku celkovo nízky stupeň zapojenia sa ľudí do dobrovoľníctva i politických aktivít. "V roku 2015 sa v rámci aktívneho občianstva do politického života zapájalo v EÚ v priemere 12,8 percenta obyvateľov a na Slovensku len 2,8 percenta," povedala Lubyová s tým, že Slovensko zaostáva aj v zapájaní sa do dobrovoľníctva.

Mementom podľa jej slov je tiež účasť na voľbách do europarlamentu, v roku 2014 skončilo Slovensko na poslednej priečke v účasti. Celkovo sa zapojilo do volieb 13 percent oprávnených voličov a v kategórii mládeže to bolo iba 6 percent. "Aj to nám dáva obraz o tom, ako málo sa naši mladí ľudia, aj keď majú iniciatívu, cítia na to, že by chceli podnikať, chceli byť dobrovoľníkmi, ako málo sú zapojení do štandardných verejných a politických štruktúr," zdôraznila.

Záhadnou výzvou podľa nej je uchopiť prácu s mládežou, zmobilizovať tie formy spolupráce a zapájania, ktoré môžu byť prospešné, nenechať ich v neregulovanom segmente samých na seba.

Správa o mládeži je členená do deviatich kapitol. Podieľalo sa na nej deväť pracovných skupín, do ktorých sa zapojilo približne 90 expertov. Riaditeľ odboru mládeže ministerstva školstva Ivan Hromada predstavil niektoré z kapitol. V časti Tvorivosť a podnikavosť konštatoval, že mladým ľuďom na Slovensku nechýba do podnikania sebadôvera. "Podľa prieskumov až 46 percent mladých ľudí verí, že k podnikaniu majú potrebné schopnosti. Len štvrtina mladých ľudí však deklaruje záujem začať podnikať, pravdepodobne preto, že len 31 percent vo svojom okolí vníma podnikateľskú príležitosť," doplnil s tým, že mladým ľuďom síce nechýba sebavedomie a odvaha, ale slabšie sú na tom v oblasti zručností. "Je potrebné podporovať ich podnikateľskú, finančnú, digitálnu gramotnosť a ďalšie prierezové zručnosti potrebné pre ekonomiku 21. storočia," podčiarkol.

Dokument zostavila IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže na účely dvojdňovej medzinárodnej odbornej Konferencie 2MB - Dva milióny budúcností - Správa o mládeži 2018, ktorá sa vo štvrtok začala v Bratislave. Výstupy z konferencie budú zároveň slúžiť ako podklady na tvorbu akčného plánu ku Koncepcii rozvoja práce s mládežou na roky 2019, 2020.