Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
20. apr. 2019Marcel
BratislavaBratislava 18°
Biblia
TV program
Moje Netky
Ivan Bella
Ivan Bella
08.02.2019 17:06 Osobnosti
Kozmonaut Ivan Bella: Človek má svoje miesto vo vesmíre
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
08.02.2019 17:06 Osobnosti

Kozmonaut Ivan Bella: Človek má svoje miesto vo vesmíre



BBRATISLAVA - Prvý pocit odpútania sa od Zeme nastane tesne po vzlete, keď sa odpojí posledný tretí stupeň nosnej rakety a nastane bezváhový stav. Je to vo výške okolo 200 až 220 km, necelých 9 minút po štarte.


Práve na tento moment svojho kozmického letu si zaspomínal slovenský kozmonaut Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu v televízii Tablet.TV.

 

"Bezváhový stav nastane veľmi prudko, intenzívne, až 'šokovo', pretože pri zrýchlení rakety vás to neustále tlačí do kresla. Telo je stlačené ako tenisová loptička a zrazu má človek pocit, že vystrelí zo sedačky. Nastane absolútne ticho a v zlomku sekundy sa vám zdá, akoby vás otočili dolu hlavou. Je to spôsobené prerozdelením tekutín v organizme, pretože pri preťažení boli tekutiny tlačené dole. Zrazu nastal bezváhový stav a tekutina sa v tkanive tlačí hore. Je to jeden zo sprievodných javov, keď sa dostanete do kozmu," povedal Ivan Bella.

 

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella odštartoval do vesmíru 20. februára 1999 z kozmodromu Bajkonur na palube kozmickej lode Sojuz TM-29. Spolu s ním leteli ruský kozmonaut Viktor Michajlovič Afanasiev a jeho francúzsky kolega Jean-Pierre Haigneré.

 

Po dvoch dňoch sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spojili s orbitálnym komplexom Mir. Na Zem sa Bella vrátil 28. februára spolu s ruským kozmonautom Gennadijom Padalkom, ktorý dovtedy na stanici Mir strávil 198 dní. Dvojica kozmonautov úspešne pristála v Kazachstane.

 

Príprava na let bola zdĺhavá, náročná a okrem iného obsahovala obrovské množstvo lekárskych vyšetrení a testov. "S lekármi som nikdy nemal problémy, injekcie ani biele plášte vo mne nevyvolávajú emócie, jedine som mohol mať strach, aby niečo neobjavili," hovorí o týchto časoch kozmonaut, ktorý musel podstúpiť viac než stovku lekárskych a psychologických testov.

 

"Vyviezli nás do výšky 7,5 kilometra, čo je 500 metrov pod hranicou prežitia. A tam v riedkom vzduchu, bez kyslíkových masiek, museli sme riešiť matematické rovnice. Preverovali tak odolnosť nášho organizmu proti nepriaznivým podmienkam – ako je v takýchto situáciách schopný pracovať mozog človeka," dodal Ivan Bella.

 

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella (v popredí dole), Francúz Jean-Pierre Haigneré (uprostred) a veliteľ lode Rus Viktor Afanasjev (hore v pozadí) sa lúčia pred nástupom do rakety s kozmickou loďou Sojuz TM-29 pred štartom do vesmíru z kozmodromu Bajkonur v Kazachstane 20. februára 1999. Zdroj: TASR

 

Pred štartom necítil strach, pretože pod jeho vplyvom človek robí chyby. Pociťoval skôr rešpekt, najmä ak si uvedomil, že si sadá do bomby, ktorá štartuje formou riadeného výbuchu – obsahuje 300 ton paliva, ktoré zhorí za 8 minút a 46 sekúnd. K tomu treba prirátať extrémne fyzikálne podmienky vrátane výkyvov teplôt od – 150 do + 150 stupňov.

 

"Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú 'veget' a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne," priblížil Ivan Bella kľúčové okamihy letu.

 

Náročným manévrom bolo spojenie kozmickej lode so stanicou Mir. Oba objekty sa na obežných dráhach pohybovali rýchlosťou takmer 30.000 kilometrov za hodinu a postupne sa k sebe približovali. Tesne pred prepojením ich vzájomná rýchlosť nesmie byť väčšia než 10 centimetrov za sekundu, čo si vyžaduje mimoriadnu presnosť.

 

"Mali sme tesne pred koncom pocit, že automatika nás trochu odvádza od osi napojenia. Tak sme ju vypli a k spojeniu došlo v ručnom režime. Veliteľ posádky Afanasjev prevzal riadenie a joystickmi sme sa 'dostrkali' až ku kontaktu so stanicou," dodal Ivan Bella.

 

Slovenský kozmonaut sa podieľal na šiestich výskumných úlohách, z ktorých sa štyri realizovali priamo na palube kozmickej lode, resp. na stanici Mir. Súčasťou boli opäť pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania.

 

Už to bude 20 rokov od prvého letu Slováka do kozmu

 

Ivan Bella bol tiež kozmickým farmárom, keďže v ďalšom experimente sa zisťovalo, ako vplýva prostredie kozmu na japonské prepelice pred vyliahnutím a po vyliahnutí. S prepelicami sa totiž ráta ako so stravou pre kozmonautov, ktorú by mohli chovať priamo vo vesmíre.

 

Dnes prinášajú veľa nových a zásadných poznatkov aj vesmírne sondy bez ľudskej posádky, no koniec letov do vesmíru to podľa Bellu neznamená.

 

"Stroje dokážu veľa, ale nedokážu všetko. Ľudský faktor je zatiaľ nenahraditeľný aj pokiaľ ide o inteligenciu, schopnosť reagovať na vzniknuté situácie. Človek má svoje miesto vo vesmíre a ide aj o to, aby sa v ňom naučil žiť a aby zistil, ako toto prostredie na ľudský organizmus pôsobí," uviedol kozmonaut Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV. Je totiž možné, že sa človek v bližšej alebo vzdialenej budúcnosti bude musieť z rôznych dôvodov adaptovať na život mimo svojej planéty.

 

Vo vesmíre strávil Ivan Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd. Pri príležitosti 20. výročia svojho letu do kozmu plánuje usporiadať stretnutie, na ktoré sú pozvaní aj jeho kolegovia, kozmonauti, s ktorými mal možnosť spolupracovať.



reklama


Zdroj: TASR, netky BL

Foto:  TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok