Jeden človek môže darovaním orgánov zachrániť až sedem ľudských životov

"Máme dvakrát pľúca, dvakrát obličky, jedno srdce, pečeň a niekedy aj pankreas. A potom sú tu aj kosti, koža," vymenovala hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre pneumológiu a ftizeológiu a prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava Marta Hájková. V súvislosti s transplantáciou by sa podľa Hájkovej mohla zvýšiť odberová aktivita. "Darcovia orgánov sú aj pacienti, ktorí zakrvácajú do mozgu a ležia na ARO. Lekári na tomto oddelení často už vedia, že ten pacient neprežije, že nastane mozgová smrť a dávajú tzv. echá koordinátorovi o potenciálnom darcovi," vysvetlila s tým, že potom sa sleduje pacientov stav. "Keď príde echo, počítač už vyhodnocuje vhodných príjemcov takýchto orgánov a keď je konštatovaná u potenciálneho darcu mozgová smrť, robia sa už aj tzv. predtransplantačné vyšetrenia. Mozgová smrť znamená, že človek už funguje iba na prístrojoch," vysvetlila. Hneď ako je u pacienta potvrdená mozgová smrť, nastáva tiež komunikácia s príbuznými pacienta. "Na Slovensku máme taký zákon, že kto počas svojho života vyslovene v závete alebo v nejakom vyhlásení neodmietne, aby sa jeho orgány využili na transplantáciu, je potenciálnym darcom. My však takto v praxi nepostupujeme, konzultujeme takéto rozhodnutie s príbuznými a odoberieme orgány len s ich súhlasom," priblížila odborníčka. Lekári sa podľa jej slov snažia viesť rozhovor tak, aby rodina pochopila, že napriek tomu, že tu ich príbuzný už nie je, môžu oni, svojím rozhodnutím, zachrániť až sedem ďalších životov. "Jeden človek dokáže toho darovať iným naozaj veľa v takejto situácii," doplnila Hájková. Darcami orgánov sa podľa jej slov najčastejšie stávajú samovrahovia či osoby po mozgovej príhode.