Helena Krajčiová pre Netky.sk: Spánok je viac ako humor

Dlhé roky pracujete na „voľnej nohe“, nechýba vám prostredie kamenného divadla?

Už áno. Už po ňom začínam túžiť. Uvidíme, čo sa stane. Ja to nechávam plynúť a budem sa tešiť, keď mi zasa príde do cesty.

Súbor SND ste opustili pomerne skoro, potrebovali ste väčšiu voľnosť v práci?

Áno, chcela som pestrejšiu prácu a nejaký nový stav. Potrebovala som inak žiť, mať väčšie právomoci. Pracovať na rôznych projektoch s rôznymi ľuďmi. V zmysle viac voľna alebo viac možnosti rozhodovať o svojom čase, o svojom živote. Potrebovala som zažiť niečo ďalšie.

Bolo to pre vás ťažké rozhodnutie? Nemali ste v tej dobe obavy o svoju pracovnú budúcnosť?

Ťažké to bolo. Ale keď to vo mne dozrelo, už som sa tej predstavy nevedela vzdať. Bola som rozhodnutá a vedela som, že to tak bude. Dnes už s láskou spomínam na svoje začiatky plné neistôt, hľadania a zároveň odvahy. A na divadlo, ktoré mi dalo tak strašne veľa. To už dnes viem doceniť.

Komédiu „Nevyliečiteľní“  hráte pomaly 10 rokov. Nie je to pre hercov po toľkých rokoch nuda?

Nevyliečiteľných považujem za unikát, veď my sme malé zájazdové predstavenie a ťaháme to spolu už tak dlho. A nie je to žiadna nuda. My sa na to stále veľmi tešíme, že sa stretneme a zahráme si.

V čom vidíte úspech tejto inscenácie?

Režisérovi Miškovi Spišákovi vyšlo obsadenie, je to vtipná hra a máme sa radi. A šťastím bolo, že pred pár rokmi sa o nás začala starať naša manažérka Zuzana Buchlovičová a tak hráme ďalej a ďalej. Nám sa stále na predstaveniach stáva, že stojíme v portáli s kolegami, sledujeme sa navzájom a smejeme sa na tom, čo sa deje na javisku. Po takmer deväťdesiatich reprízach! Tomu ja hovorím, že mám perfektnú prácu.

 Stvárňujete psychiatričku, ktorá by sama potrebovala pomoc. Je to vďačná postava?

Veľmi. To je naozaj taká lahôdka. Ona stále zabúda a má svojské metódy a názory. Samozrejme je totálne sebavedomá a to sú kombinácie, čo sa veľmi dobre hrajú. Ale v tejto hre sú všetky postavy vďačné. Ešte aj maličká postava čašníka v závere. Ten má tak pripravenú pôdu, že len vkročí bez textu a obecenstvo sa roztlieska. 

("Nevyliečiteľní" s Csongorom Kassaim)

Ľudia majú často problém priznať sa k psychickým alebo duševným ťažkostiam. Môže im tento príbeh dodať odvahu aby vyhľadali pomoc?

Myslím, že humor, cez ktorý sa táto hra pozerá na neveselé obdobia v živote alebo problémy, je určite prospešný. Môže to mať ten efekt, ako hovoríte, prečo nie? Alebo aspoň sa možno vieme pozrieť na naše životy, paralelné situácie s ľahkosťou. To je vždy dobré. 

Ako zvládate stresové situácie vy, máte na to recept?

Na stres je najlepší šport alebo fyzická práca. Ale hlavne sa treba snažiť stresu predísť. Vedieť sa upokojiť a vedieť povedať nie, ak vás okolnosti tlačia do slepej uličky. Ani ja v tom nie som perfektná. Ale niekedy použijem vetu, keď sa na mňa tlačí priveľa práce v jeden deň: "Nie, takýto deň si neželám, musíme to vymyslieť inak." 

Pracujete v branži, ktorá je mimoriadne náročná z psychickej a často aj z fyzickej stránky. Stalo sa vám, že ste mali viac práce ako ste zvládali?

Áno, mala som také obdobie. Poučné obdobie. Hučalo mi v hlave, ako keby som v nej mala vodopády. A odvtedy si pamätám, že množstvo práce si musím regulovať sama, nikto iný to za mňa neurobí. Tu neexistujú výhovorky alebo iný vinník. Je len moja chyba, ak to znovu dopustím. 

Je pre vás náročné zladiť veľké pracovné nasadenie a rodičovstvo? Pomáhajú vám vaši najbližší?

Áno, niekedy by som chcela byť na viacerých miestach naraz. Ale zároveň je to krásne obdobie. Väčšinu starostlivosti zvládame s mojim partnerom a máme aj starých rodičov, aj milých susedov ku ktorým naša dcéra Anika rada chodí. 

Okrem iného ste známa aj svojím skvelým humorom. Môže mať humor liečivé účinky podľa vás?

Asi áno. Humorom môžete meniť náladu, tým pádom aj psychický stav a ten sa môže prejaviť na zlepšení stavu fyzického. Ale viete čo je k tomu nevyhnutné? Spánok. Ako matka malého dieťaťa si myslím, že spánok je viac ako humor (smiech).