BRUSEL - Európski zákonodarcovia dosiahli politickú dohodu o poslednej časti vodíkovej politiky Únie a zriadili nový úrad pre plánovanie vodíkovej siete. Ten sa má stať plne nezávislým od prevádzkovateľov plynárenských sietí až v roku 2028, čo kritizujú zástupcovia vodíkového sektora.
Rada členských štátov EÚ a Európsky parlament dosiahli predbežnú politickú dohodu o nariadení, ktoré stanovuje spoločné pravidlá pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi, so zemným plynom a s vodíkom. Cieľom týchto právnych predpisov je uľahčiť prienik obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, najmä vodíka a biometánu, do energetického systému, keďže ide o jedno z riešení na splnenie európskych klimatických cieľov do roku 2030.
Navrhovaný „balík pre trh s vodíkom a dekarbonizovanými plynmi“ predložila Európska komisia ešte v decembri 2021. Aj keď rokovania dočasne uviazli na mŕtvom bode, nakoniec sa podarilo vyjednávačom eurokomisie, europarlamentu a Rady členských štátov EÚ v piatok (8. decembra) dosiahnuť kompromis o poslednej časti balíka.
„Prvýkrát v histórii vytvárame právny rámec pre vodík na európskom energetickom trhu,“ vyhlásil bývalý poľský premiér Jerzy Buzek, ktorý bol hlavným spravodajcom k spisu v Európskom parlamente. Kompromisnú dohodu formálne schváli europarlament a Rada až po uzavretí samostatných rokovaní o reforme trhu s elektrinou.
Dohodu o navrhovanom nariadení odložili minulý týždeň po viacerých Buzekových zásahoch. Požadoval napríklad zmenu v kompetenciách a plánovaní vodíkovej siete, zavedenie cieľov pre biometán a trval na tom, aby sa európske krajiny koordinovali v dopyte po vodíku. Žiadna z týchto požiadaviek sa v konečnom texte nenachádza.
Vo finálnom texte prevážil návrh Európskej komisie, ktorá navrhla vytvorenie nového samostatného subjektu s názvom Európska sieť prevádzkovateľov prepravnej siete pre vodík (European Network of Network Operators for Hydrogen – ENNOH).
Bude nezávislý od existujúcej Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG) a Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSOE), pričom bude využívať synergie a spoluprácu medzi týmito tromi odvetviami.
Odborníci neodporúčali zveriť plánovanie vodíkovej infraštruktúry operátorom plynárenskej siete (European Network of Transmission System operators for gas – ENTSOG). Varovali, že by mohli brániť potenciálnym novým účastníkom a deformovať trh vo svoj prospech. Ich varovania boli vypočuté. V roku 2026 bude novozaložený ENNOH pracovať na desaťročnom pláne rozvoja vodíkovej siete spolu s existujúcimi prevádzkovateľmi plynových a elektrických sietí.
V roku 2027 plynárenské spoločnosti začlenia niektoré zo svojich potrubí do siete pod správou ENNOH. Pôjde o tie plynovody, ktoré bude možné upraviť na prepravu vodíka namiesto fosílneho plynu. Od roku 2028 by mal ENNOH fungovať úplne nezávisle.
Prechodné obdobie, počas ktorého nová inštitúcia na plánovanie a riadenie vodíkovej siete ešte nebude plne funkčná, kritizujú zástupcovia energetického sektora. „Nezávislý ENNOH, ktorý je od začiatku závislý,“ komentoval výsledný text vedúci oddelenia regulácie a verejných záležitostí v dánskej energetickej firme Ørsted Josche Muth.
Organizácia Greenpeace zase uviedla, že dohoda o novej vodíkovej sieti nevenuje pozornosť možným konfliktom záujmov.
Priemyselná skupina Hydrogen Europe uvítala vytvorenie ENNOH a uviedla, že tento krok ju „stavia na rovnakú úroveň s prepravcami elektriny a plynu, čo zdôrazňuje jej dôležitú rolu pri transformácii európskej energetiky“.
Vyjednávači v rámci trialógu nezahrnuli do výsledného nariadenia ani záväzný cieľ vyrábať 35 miliárd kubických metrov biometánu do roku 2030, hoci je v súlade s plánom REPowerEU zbaviť sa závislosti od dovozu ruského plynu.
Rada aj parlament sa ďalej zhodli na rozšírení mechanizmu spoločného nákupu plynu prijatého počas energetickej krízy aj na vodík, i keď účasť plynárenských podnikov musí byť v plnej miere dobrovoľná.
Okrem toho sa dohodli na vytvorení dobrovoľného mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom, ktorého cieľom je uľahčiť vykonávanie úloh eurokomisie v rámci Európskej vodíkovej banky.
Ďalšia časť dohody je zameraná priamo na Kremeľ. „Nariadenie bude obsahovať ustanovenia umožňujúce členským štátom prijať obmedzenia dodávok zemného plynu vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska alebo Bieloruska s cieľom chrániť základné bezpečnostné záujmy členských štátov alebo EÚ,“ píše sa vo vyhlásení.
Záverečné ustanovenie sa týka doložky o solidarite medzi krajinami EÚ v prípade výpadkov dodávok plynu. Rada a parlament sa dohodli, že zavedú „štandardné ustanovenia“ na uplatňovanie zásady solidarity v prípade krízy, ak neexistujú dvojstranné dohody.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies