Dokázať sám seba ľúbiť znamená robiť dobre svojmu mozgu

Popri teóriách, ktoré prevládali celé desaťročia, hlásajúcich, že keď sa niečo v mozgu chemicky naruší, treba to riešiť novými dávkami iných chemických prípravkov (teda liečiť všetko silnými farmaceutikami) sa dnes stále viac presadzujú prúdy, ktoré sa na ľudský mozog a jeho fungovanie pozerajú inak.

Stále viac nielen terapeutov, ale aj psychiatrov a neurovedcov sa prikláňa k tomu, že fungovanie mozgu a jeho chemická rovnováha je vytvorená tým, ako myslíme, aké myšlienky, presvedčeniam, pravdy a postoje si pripúšťame a necháme denne prehnať cez mozog. Podľa toho mozog aj reaguje a vyvíja sa – zle, alebo dobre.

Nie je možné, aby stopercentne negatívna myseľ umožnila mozgu zdravý vývoj. Čierne, negatívne a deštruktívne myšlienky majú vplyv na reálne fyzické zmeny na mozgu, hlásajú dnešní neurovedci a psychiatri. No majú popritom aj dobrú správu – tak, ako „zlé“ myšlienky dokážu dlhodobo mozgu škodiť, tak myšlienky pozitívne dokážu, naopak, mozog opätovne privádzať do zdravého stavu.

Preto sa dnes odborníci viac-menej zhodujú na tom, že mať zdravý, pozitívny vzťah k samému sebe (a tým aj k okoliu, životu, druhým), plný sebaúcty, sebapoznania a schopnosti starať sa o sebe, svoje potreby a pocity rovná sa zároveň zdravý, dobre fungujúci mozog, a naopak.

Ako sme už spomenuli, mozog je nesmierne zložitý orgán, ktorý vplýva na všetky aspekty nášho života vrátane emócií, myšlienok a správania. Skladá sa z niekoľkých vzájomne prepojených sietí, ktoré spolupracujú na regulácii našich myšlienok, pocitov a konania. Spomedzi týchto sietí je v súvislosti so sebaláskou – zdravo pozitívnym vzťahom k sebe mimoriadne dôležitý limbický systém, ktorý je zodpovedný za spracovanie emócií.

Limbický systém sa skladá z niekoľkých vzájomne prepojených štruktúr vrátane amygdaly, hypokampu a prefrontálnej kôry. Amygdala je zodpovedná za spracovanie emócií, najmä negatívnych, ako sú strach, úzkosť a stres. Na druhej strane hipokampus je zodpovedný za spracovanie spomienok vrátane emocionálnych spomienok. A napokon prefrontálna kôra, ktorá sa nachádza v prednej časti mozgu, je zodpovedná za vyššie kognitívne funkcie vrátane rozhodovania, sebakontroly a sebauvedomovania.

Úloha dopamínu v sebaláske

Najnovšie výskumy potvrdzujú, že sebaláska je spojená so zvýšenou aktivitou v prefrontálnej kôre, ktorá je zodpovedná za sebauvedomenie a sebakontrolu. Sebaláska sa spája aj so zníženou aktivitou v amygdale, ktorá je zodpovedná za spracovanie negatívnych emócií, ako je strach a úzkosť. To naznačuje, že sebaláska má pozitívny vplyv na našu emočnú reguláciu.

Okrem toho sa sebaláska spája s uvoľňovaním neurotransmitera dopamínu, ktorý je spojený s pocitmi potešenia a odmeny. Keď sa venujeme aktivitám sebalásky, ako je starostlivosť o seba alebo súcit so sebou, náš mozog uvoľňuje dopamín, vďaka ktorému sa cítime dobre.

Vplyv sebaodsudzovania na mozog

Naopak, deštrukčné odsudzovanie samého seba a negatívne vyjadrenia na svoju osobu sú spojené so zvýšenou aktivitou v amygdale a zníženou aktivitou v prefrontálnej kôre. To môže viesť k poruchám emočnej regulácie, ktoré môžu spôsobiť negatívne emócie, ako sú úzkosť a depresia. Negatívne myšlienku a pocity voči sebe tiež uvoľňuje stresové hormóny, napríklad kortizol, ktoré môžu mať negatívny vplyv na naše celkové fyzické a emocionálne zdravie.

Ako sa ľúbiť

Existuje niekoľko spôsobov, ako praktizovať sebalásku, vrátane starostlivosti o seba, súcitu so sebou, všímavosti, porozumenia a prijatia seba. Starostlivosť o seba zahŕňa starostlivosť o naše fyzické, emocionálne potreby, duševné a duchovné potreby, ako je dostatok spánku, vyvážená strava a fyzická aktivita. Súcit so sebou samým zahŕňa láskavé a empatické zaobchádzanie so sebou samým ako s najlepším priateľom.

Znamená to tiež prijímanie seba a svojich skúseností bez posudzovania, podpora svojich nárokov na kvalitný život, vzťahy, dobrú prácu, ale aj zábavu, oddych, vlastný priestor, hranice, integritu pri presadzovaní svojich životných hodnôt a duchovného rastu.

Už mnoho štúdií potvrdilo, že súcit so sebou samým sa spája s nižšou úrovňou úzkosti a depresie. Ľudia, ktorí praktizovali sebalásku, mali vyššiu úroveň šťastia a celkovej životnej spokojnosti.

Sebaláska ako kľúč

Sebaláska je rozhodujúcim aspektom nášho emocionálneho a duševného zdravia a súčasná neuroveda poskytuje dostatok poznatkov o tom, ako ovplyvňuje fungovanie mozgu. Zapojením sa do aktivít zameraných na sebalásku, ako je starostlivosť o seba, súcit so sebou a všímavosť, môžeme prestavať svoj mozog tak, aby podporoval pozitívne emócie a znižoval tie negatívne. To môže viesť k plnšiemu a spokojnejšiemu životu s nižšou mierou úzkosti a depresie a vyššou mierou šťastia a životnej spokojnosti. Preto je nevyhnutné naučiť sa praktizovať lásku k sebe a zaradiť ju postupne do svojho života ako niečo samozrejmé.

Na začiatku akýchkoľvek porúch mozgu a mysle si preto treba položiť tú zásadnú otázku: Aký má vzťah k samému sebe, ako o sebe zmýšľam, akú starostlivosť si poskytujem? Tam je začiatok a kľúč mnohých mentálnych problémov, ktoré určite nie sú neriešiteľné.