Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
29. okt. 2020Klára
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa 27. septembra opäť vyhrotil
Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa 27. septembra opäť vyhrotil
30.09.2020 15:30 Zahraničie
Čo je dôležite vedieť o ozbrojenom konflikte v Náhornom Karabachu?
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
30.09.2020 15:30 Zahraničie

Čo je dôležite vedieť o ozbrojenom konflikte v Náhornom Karabachu?



Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa 27. septembra opäť vyhrotil. Problém Náhorného Karabachu existuje už viac ako 30 rokov a počas tejto doby sa nenašlo mierové riešenie.


V Náhornom Karabachu došlo v nedeľu 27. septembra k ďalšiemu prehĺbeniu konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Toto je druhé zhoršenie situácie v roku 2020, naposledy sa to stalo v júli a trvalo niečo vyše týždňa.

 

Konflikt v Náhornom Karabachu je najdlhšou vojnou na území bývalého ZSSR, ktorá sa začala koncom 80. rokov a odvtedy si vyžiadala životy asi 20 tisíc ľudí.

 

K zhoršovaniu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom dochádza pravidelne, ale tentokrát obe krajiny zaviedli stanné právo a ohlásili mobilizáciu. To môže naznačovať vážnosť situácie. Netky.sk predstavujú odpovede na najdôležitejšie otázky týkajúce sa konfrontácie v Náhornom Karabachu.

 

História konfliktu

Azerbajdžan a Arménsko boli súčasťou ZSSR. Karabašský konflikt sa začal vo februári 1988, keď autonómna oblasť Náhorný Karabach oznámila, že opúšťa Azerbajdžanskú SSR.

 

Prečítajte si viac: Náhorný Karabach sa otriasa v bojoch, nastalo stanné právo a mobilizácia armády

 

To viedlo k vojne medzi Azerbajdžanom, Náhorným Karabachom a jeho podporujúcim Arménskom. Počas ozbrojenej konfrontácie v rokoch 1992 - 1994 zomrelo až 20 tisíc ľudí, státisíce civilistov prišli o domovy.

 

Azerbajdžan trvá na tom, že je potrebné rešpektovať územnú celistvosť krajiny. Náhorný Karabach žiada o uznanie za nezávislý štát, Arménsko podporuje orgány neuznanej republiky.

 

 

5. mája 1994 podpísali tieto tri strany dohodu o prímerí, v dôsledku ktorej Azerbajdžan fakticky stratil kontrolu nad územím Náhorného Karabachu.

 

Medzinárodný štatút Karabachu

V roku 1992 bola pre mierové urovnanie tohto konfliktu vytvorená Minská skupina OBSE, na čele ktorej sú traja spolupredsedovia - Rusko, USA a Francúzsko. Odvtedy však konflikt zostal zmrazený a pravidelne sa stupňoval, čo viedlo k ozbrojeným stretom a obetiam.

 

Podľa zákonov Azerbajdžanu je územie Náhorného Karabachu súčasťou Azerbajdžanskej republiky. Oficiálne Baku stále považuje tento región za okupované územie.

 

 

Arménsko oficiálne neuznáva štátnu nezávislosť Náhorného Karabachu, ale rozpočet a armáda neuznanej republiky sú úzko spojené s Jerevanom.

 

Súvisiaci článok: Zákaz vychádzania a stanné právo aj v Azerbajdžane, vojsko obsadilo strategickú horu

 

Náhorná Karabašská republika v súčasnosti nedostala oficiálne uznanie od členských štátov Organizácie spojených národov a nie je členom OSN.

 

Koho v tomto konflikte podporuje Rusko?

Postoj Ruska v tejto otázke je nejednoznačný. Krajina je viazaná záväzkami s Arménskom podľa Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO). Taktiež zostáva Rusko (zároveň s USA a Francúzskom) hlavným sprostredkovateľom rokovaní o riešení konfliktu v Karabachu. V skutočnosti boli tieto rokovania dlho na mŕtvom bode a za 26 rokov sa nikam neposunuli. Hlavným cieľom mediátorov je udržať konflikt v zmrazenom stave a zabrániť eskalácii násilia.

 

 

Zmluva o kolektívnej bezpečnosti zaručuje ochranu Arménska iba v prípade vonkajšej agresie. Z tohto dôvodu Azerbajdžan nemôže priamo vyhlásiť vojnu Arménsku, pretože to povedie k vojenskému zásahu zo strany Moskvy. Výsledkom je, že Arménsko operuje na území Karabachu takmer otvorene bez rizika ohrozenia svojich spojencov.

 

Prečítajte si viac: Arménsky premiér kontaktoval Putina pre napätie v Náhornom Karabachu

 

Moskva zároveň predáva vojenskú techniku ​​obom stranám konfliktu. Od roku 2013 Rusko dodalo pre Arménsko 35 tankov, 110 obrnených bojových vozidiel, 50 raketometov a 200 rakiet. V septembri 2015 sa Moskva a Jerevan dohodli, že Arménsko nakúpi ďalšie ruské zbrane v hodnote 200 miliónov dolárov.

 

 

Azerbajdžan zároveň podpísal s Ruskom zmluvy na nákup protilietadlových raketových systémov S-300 a asi 100 bojových vrtuľníkov. Boli tiež uzavreté dohody o nákupe najmenej 100 tankov a bojových vozidiel pechoty, systémov ťažkých plameňometov a raketometných systémov Smerč. Celkové náklady na vojenské vybavenie zakúpené z Ruska sa odhadujú na najmenej 4 miliardy dolárov.

 

Prečo sa Turecko zapája do konfliktu?

Tureckov tomto konflikte stojí na strane Azerbajdžanu od začiatku 90. rokov. Neide však o priamom vojenskom zásahu. Prekážajú tomu spojenecké vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou a záruky neobnovenia konfliktu zo strany Ruska, USA a krajín EÚ.

 

Ankara však v posledných rokoch aktívne vedie hybridné vojny, a to aj proti ruským spojencom na Blízkom východe a v Afrike. A to nebráni v udržiavaní normálnych vzťahov medzi Tureckom a Ruskom.

 

Turecké orgány majú svoje vlastné politické ciele. Ankara sa snaží predovšetkým nahradiť Rusko ako hlavného partnera Azerbajdžanu. Je tiež v záujme Turecka, aby sa konflikt v Karabachu použil ako argument pri vyjednávaní s Ruskom o severnej Sýrii a Líbyi, kde sa obe krajiny zmenili z partnerov na rivalov.

 

Súvisiaci článok: Rusi požiadali Turecko o upokojenie situácie, odpoveďou malo byť zostrelenie arménskeho lietadla



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: Netky Anna Mogilevskaia

Foto:  Flickr, YouTube, Kremlin, TASR/AP



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
reklama
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok