Bývalí „bieli“ kolonizátori posielajú „černochov“ do Rvandy (komentár Iva Samsona)

Už to nie je iba v rovine úvah a vládnych návrhov. V noci z utorka na stredu tento prevratný plán schválila Dolná komora britského parlamentu. Jeho Horná komora doteraz plán odmietala a posielala tej dolnej na prepracovanie, teraz už však nemá námietky. Premiér Riši Sunak tak zaznamenal dôležitý úspech, keďže o tejto citlivej otázke sa diskutuje už dobré dva roky.

V praxi to má znamenať, že tých Afričanov, ktorí pricestujú na britské ostrovy ako nelegálni imigranti, budú môcť úrady „odsunúť“ do Rwandy bez ohľadu na to, či z tejto krajiny pochádzajú alebo nie. Nebude ani potrebné skúmať ich žiadosť o azyl. Priaznivci prijatia tohto zákona sa opierajú o hodnotenie tejto severozápadnej krajiny v strednej Afrike ako o „bezpečnú“ tretiu krajinu, „repatriantom“ tam vraj nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Britská opozícia s týmto krokom nesúhlasí, ľudskoprávni aktivisti, samozrejme, už vôbec nie a bijú na poplach. Rasizmus!

Predkladatelia návrhu zákona sa však bránia dvomi argumentmi, pričom jeden z nich môže naozaj vyzerať „rasisticky“: Je potrebné chrániť identitu domáceho, pôvodného obyvateľstva, z ktorého sa vo vlastnej krajine začína stávať menšina. V centre Londýna alebo v druhom najväčšom britskom meste – Birminghamu – si to ako návštevník zo Slovenska všimnete okamžite. Trochu paradoxne vyznieva skutočnosť, že súčasný britský premiér (za Konzervatívnu stranu) tiež pochádza z rodiny prisťahovalcov z bývalej britskej kolónie – z Indie.

Druhým argumentom je vysoká kriminalita prisťahovalcov, ich zneužívanie štedrého britského sociálneho modelu vrátane jeho hlavnej pýchy – bezplatného zdravotníctva pre„radových obyvateľov“– a potreba odstrašenia.

Bez súhlasu s vládou Rvandy by to nešlo

Londýn sa už v tejto otázke dohodol s vládou v Kigali, hlavnom meste Rwandy. Ani v Sunakovej Konzervatívnej strane nie je tento krok prijímaný jednoznačne. Pre tvrdých toryov (konzervatívcov), ktorí presadzujú prísnejšie kroky, je zákon nedostatočný a príliš slabý. Liberáli v tejto strane zase varujú pred reakciami tých, ktorí z rukávu vytiahnu medzinárodné ľudské práva.

Nie je úplne zrejmé, čo za prijímanie utečencov vláda v Rwande od Britov (ak sa zákon začne z britskej strany vymáhať) dostane. Tohto týždňové prijatie textu zákona v Dolnej snemovni sa opiera o novú dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a Rwandou, čím Británia obišla námietky Medzinárodného súdneho dvora pre ľudské práva.

Dohoda medzi Britániou a Rwandou ráta so značnými „vyrovnávacími“ čiastkami platenými Britmi rvandskej vláde prezidenta Paula Kagameho. No a korupcia v afrických štátoch má takmer rovnako smutnú povesť ako tá v Ruskej federácii. Na aký účel budú britské peniaze v Rwande použité, je veľmi sporné. Rwanda samotná – plocha asi polovička Slovenska, počet obyvateľstva asi trojnásobný (odhad OSN 2024 = 15 miliónov), nárast obyvateľstva podľa princípu tzv „veľkej pyramídy“, konkrétne 43% obyvateľstva vo je veku 0-14 rokov.

Rwanda pritom neudržiava veľmi pozitívnu legendu v oblasti dodržiavania etnických, menšinových a náboženských práv. Nelichotivá povesť genocídy ju sprevádza od roku 1994, keď v priebehu troch mesiacoch bol vyvraždený až milión ľudí vo vzájomných bitúnkoch medzi dvomi hlavnými menšinami Tutsiov a Hutuov. OSN tu pri pokusu o úspešný medzinárodný zásah zlyhala na plnej čiare. Francúzske mierové jednotky OSN síce previezli ohrozených ľudí do bezpečí, ale na domácich Afričanov zabudli. Venovali sa prednostne „bielym“ a nerwandským občanom. Tí sa dostávali do bezpečia, ostatní mali smolu. Ale oni si to spolu ešte vybavia a posielať tam teraz utečencov a tváriť sa, že ich expedujú do „bezpečnej“ krajiny je rovnako pokrytecké a prihlúplo sa tváriace ako poslať 60 000 Židov zo „slovenského štátu“ do Poľska na dovolenku, keď tam zúri vojna a cítiť krv pomsty

Sunak vláda pod tlakom

Sunakova vláda sa nachádza pod dvojakým tlakom. Nátlak zo strany EÚ si už nemusí až tak všímať, Británia z nej vycúvala veľmi elegantne. Referendom. Ibaže čelí aj tlaku odporu vlastného obyvateľstva. Vzdoruje proti podobnému problému ako južná Európe v Stredomorí. Na gumených člnoch sa do Británie na člnoch denne prepravujú z Francúzska nespočetní utečenci z afrického kontinentu. A Spojené kráľovstvo s tým niečo musí robiť. Že to „ďalej takto nemôže ísť“, je jasné aj prisťahovalcovi Sunakovi, ktorý sa úspešne „integroval“.