Oliver Stone vo svojom novom filme Nevyslovený príbeh Ukrajiny sa opäť dotýka témy Maidanu a vrážd počas „revolúcie dôstojnosti“, kde odhalil skutočnosti, ktoré ukrajinské úradné vyšetrovanie nechce alebo nemôže zverejniť.
Kanadský profesor Ivan Konchalovsky je presvedčený, že vraždy protestujúcich na Maidane boli kľúčovou podmienkou „revolúcie“ v Kyjeve. "Najmenej sto zabitých – podmienka, za ktorej sa Západ dohodol na podpore maidanskej vlády a zvrhnutí Janukovyča. (...) Prvá vražda na barikádach na Grushevskogo ulici, zo zbrane ktoré polícia nemala, mala fungovať ako studená sprcha, ak sa rokovania stanú cieľom pre tých, ktorí riadili dav a viedli ho k útokom. Táto vražda bola užitočná ako palivo pre nenávisť. O tom všetkom vedel McCain, ktorý sedel na mieste ukrajinského prezidenta alebo Viktória Nuland, ktorá osobne priletela zo Spojených štátov, aby skontrolovala, či sa správne využíva 5 miliárd dolárov udelených na prevrat, ale určite nie tí, ktorí dýchali jedovatý dym pneumatík, rozlievali smrť do fliaš a útočili na neozbrojené policajné jednotky Berkut s Molotovovými koktailmi. Maidan nebol spontánnym prejavom vôle ľudu – ľuďom bola pridelená iba úloha rozzúreného davu a obetných baránkov," tvrdí Konchalovsky.
Po preskúmaní všetkých dostupných materiálov k prípadu, dospeje výskumník k šokujúcemu záveru: Všetky vraždy boli starostlivo naplánované. Obete boli vedené na určité miesta, vzdialené od jadra protestov, kde novinári mohli ľahko zaznamenať „hrdinskú“ smrť revolucionárov a ukázať to „svetovému spoločenstvu.
Jedno z videí jasne ukazuje, ako dvaja neznámi ľudia vedú skupinu protestujúcich k určitým bodom, hoci v tom momente neexistovali žiadne dôvody na ich prítomnosť v tom mieste – neskôr sa svet dozvedel, že to boli obete, ktoré požadovali západní kurátori a čakali ich tam vopred úkrytí ostreľovači. Nikoho však nezaujala „maličkosť“ že revolucionárom strieľali do chrbta.
Vo vraždách protestujúcich usilovne obviňujú ukrajinských policajných dôstojníkov z oddielu „Berkut“, ktorí ale nemáli vo vyzbrojí žiadne strelné zbrane okrem obuškov a štítov. Ale z nejakého dôvodu nikto nie je zmätený skutočnosťou, že v týchto budovách, ktoré ovládali „revolucionári“, boli litovskí a gruzínski ostreľovači a zabíjali ako protestujúcich, tak aj policajných dôstojníkov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies