BRATISLAVA-Koľko smrtí dokáže prežiť jeden človek? Koľko života je v každej smrti? Čo ostáva hercom, keď takmer každý dnes hrá? Je to ich smrť? To sú otázky, ktoré si kladú postavy v novom predstavení Smrťá žiťá (Posledný majáles) autorského divadla SkRAT. Herci a tvorcovia si tentokrát prizvali na spoluprácu chorvátskeho hudobníka Tomislava Koprivčevića. Premiéra bude v stredu 29. mája v bratislavskom A4 - priestore súčasnej kultúry.
Inscenácia približuje život a smrť ako ju vnímajú a prežívajú samotní herci - tvorcovia, ktorí sú zároveň rodičmi, pracujúcimi, mužmi či ženami. Tak ako všetky ostatné predstavenia, ktoré má divadlo SkRAT v repertoári, aj toto vznikalo metódou kolektívnej tvorby.
“Kolektívna autorská tvorba nám umožňuje dostávať sa do situácií, v ktorých každý reaguje inak a dovoľuje pohrávať sa s rôznymi myšlienkami a fantáziami. Prežívať, vciťovať sa, odcudzovať, zabávať sa, hádať sa, závidieť, povzbudzovať sa, obdivovať i plakať. Byť k sebe úprimní či pretvarovať sa. Niečo medzi spaním, kráčaním, státím, behom a bicyklovaním. Všetko, čo patrí k obsahu života. Niečo prirodzené, ale zároveň vždy prekvapujúce. Niečo medzi prvým nádychom a posledným výdychom. Jednoducho život a istá smrť,” hovorí o predstavení jedna z autoriek a herečiek Lucia Fričová.
Novým elementom je v tomto prípade spolupráca s chorvátskym hudobníkom žijúcim na Slovensku, Tomislavom Koprivčevićom, ktorý slovenskú realitu prirodzene vníma odlišne, ako “skraťáci”, ktorí sa tu narodili.
“Spolupráca s Tomom bola prirodzená a zároveň nadprirodzená ako život sám. Na Slovensko prišiel za láskou, kvôli ktorej sa rozhodol opustiť rodnú krajinu a zmeniť zamestnanie. Aj umenie robí z lásky, inak by nás v Skrate nevydržal tak dlho učiť hrať na trúbky. :-) Asi sme sa pritiahli navzájom alebo to tak malo byť,” hovorí o stretnutí s ním Lucia Fričová.Tomislav Koprivčević v inscenácii nielen hrá, ale spolu s hercami vytvoril aj hudobnú stránku nového predstavenia.
“Spoluprácou s ním sa do inscenácie vniesol tematický prvok, že "cudzie" oživuje a obohacuje uzavreté society, a tie society sa vďaka tomu môžu posunúť niekam inam a niečo nové sa pokúsiť naučiť,”dodáva ďalšia s autoriek a herečiek Inge Hrubaničová.
Tomislav Koprivčević žije na Slovensku 4 a pol roka a divadlo SkRAT spoznal vďaka autorovi a hercovi Milanovi Chalmovskému, s ktorým spolupracujú ako klauni pre OZ Červený nos. V Chorvátsku pracoval v Národnom divadle v Rijeke ako prvý trombón v orchestri a spolu s bratom vytvoril hudbu k niekoľkým predstaveniam.
“Chýbalo mi tam naozajstné divadlo, kde herci “idú s kožou na trh”. Mal som šťastie, že som spoznal divadlo SkRAT a hneď som vedel, že s nimi chcem spolupracovať. Ich proces tvorby je pre na veľmi zaujímavý. Baví ma to, ako sa spoločne tvorí a ako vznikajú situácie, ktoré potom použijeme v inscenácii. Moji noví kolegovia sú fantastickí a sú to veľmi inteligentní a vtipní ľudia,” hovorí Tomislav Kopričević o čerstvej spolupráci.
Text inscenácie je selekciou z asi stopäťdesiatich strán prepísaných improvizácií, ktoré pripravila spolu s kolektívom Inge Hrubaničová. Témou je kolobeh života a množstvo jeho drobných častí, ktoré majú svoju dôležitosť. Alebo ju naopak vôbec nemajú.
Autori a účinkujúci: L. Fričová, D, Gudabová, I. Hrubaničová, M. Chalmovský, T. Koprivčević, V. Zboroň a iní (ak prídu), príprava textu inscenácie: I. Hrubaničová a kolektív tvorcov, scéna a kostýmy: kolektív tvorcov, hudba: T. Koprivčević, svetelný dizajn: B. Adamčík
O divadle SkRAT
Divadlo SkRAT začalo svoju činnosť čoskoro po rozpade divadla Stoka. Pracuje výhradne so svojimi vlastnými témami a textami, ktoré vznikajú priamo na skúškach. Charakteristické je kolektívnym autorstvom, či improvizáciou priamo na javisku, autentickosťou a aktuálnosťou zvolených tém. Pravidelne je súčasťou divadelných festivalov doma aj v zahraničí a získalo za svoje predstavenia niekoľko významných ocenení. Domovskú scénu má v bratislavskom A4 - priestore súčasnej kultúry.
Tomislav Koprivčevićje chorvátsky hudobník žijúci na Slovensku. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Grazi, hral s mnohými orchestrami a hudobnými telesami a spolupracoval s viacerými kapelami a spevákmi. Pôsobí tiež ako zdravotný klaun v občianskom združení Červený nos a v Súkromnej základnej umeleckej škole Ludus.
Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Ars Bratislavensis. Napísanie divadelnej hry podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies