V Trnave slúži bývalá márnica za bazilikou aj bez cintorína

Slovensko je bohaté na kultúrne pamiatky-originálne architektonické skvosty. Aj keď mnohé z nich nie sú v závideniahodnom stave, stále lákajú domácich i návštevníkov zo zahraničia. Hradmi, zámkami či kaštieľmi sa vo svete nemôže popýšiť každý, preto máme byť na čo hrdí. Často sa podarí pamiatku zrenovovať, aby ju mohli obdivovať aj budúce generácie. Tak, ako v minulosti aj v súčasnosti je dôkazom našej bohatej histórie. 

Niekoľko mesiacov do začiatku prázdnin trvala v Trnave obnova národnej kultúrnej pamiatky, stojacej v tieni Baziliky sv. Mikuláša. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR je vedená ako meštiansky dom, no pôvodne bola postavená ako márnica dnes už neexistujúceho cintorína. Informoval o tom hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík.

Cieľom pamiatkovej obnovy a stavebných úprav bolo odstránenie nevhodných zásahov zo záveru 20. storočia a prinavrátenie dovtedy existujúceho slohového riešenia v maximálnom možnom rozsahu. Vymenili strešnú krytinu, vybudovali nový západný štít, odstránili nepatričné omietky, postavili nový komín a realizovali ďalšie práce. "Objekt v tesnom susedstve stredovekého mestského opevnenia bol postavený okolo v roku 1785 a okrem márnice zahŕňal aj byt organistu farského kostola. Spojením týchto funkcií vzniklo atypické architektonické a dispozičné riešenie - stavba pripomínajúca skôr vidiecke ľudové domy," uviedol Kolenčík.

Po zrušení cintorína, ktorý jestvoval podľa archeologických nálezov oveľa skôr, ako postavili gotickú baziliku, slúžil na bývanie, a to až do 90. rokov 20. storočia. Časť po priestore vyhradenom pre zosnulých sa stala depozitárom pre potreby baziliky a potom bola aj sídlom občianskeho združenia. Investorom obnovy bola Farnosť sv. Mikuláša Trnava - mesto, dotáciu vo výške 15 000 eur z programu Obnovme si svoj dom poskytlo Ministerstvo kultúry SR.

"Objekt síce nepatrí medzi veľké stavby, ale svojou polohou na rohu Námestia sv. Mikuláša a Jeruzalemskej ulice je nositeľom významnej urbanistickej hodnoty v rámci najzachovalejšieho priestoru historického jadra Trnavy," upozornil Kolenčík. Dodnes je bez výraznejších zmien do exteriérového výrazu, dispozície a slohových konštrukcií. Je nositeľom aj viacerých individuálnych pamiatkových hodnôt a predstavuje v Trnave hodnotu jedinečnosti.

"Bude sa využívať naďalej ako zázemie pre baziliku v čase Trnavskej novény a tiež ako bývanie pre jej výpomocného duchovného," doplnil Kolenčík. Farnosť by chcela v pamiatkovej obnove pokračovať. "Všetko bude závisieť od získania dostatočných finančných prostriedkov. Pripravuje sa projekt na revitalizáciu záhrady, zelene a nádvoria s vybudovaním novej vstupnej brány a oplotenia," doplnil hovorca Trnavskej arcidiecézy.