BRUSEL – Europoslanci prijali prísnejšie antidumpingové pravidlá, ktoré majú chrániť priemysel a pracovné miesta v EÚ pred dumpingovým dovozom z tretích krajín.
Európsky parlament v stredu odhlasoval zákon, ktorý dá EÚ oveľa širšie možnosti brániť sa proti neprimerane lacnému importu z Číny. Cieľom tohto zákona je chrániť pracovné miesta a podniky v EÚ a odstraňovať nekalé praktiky tretích krajín. Čína patrí medzi krajiny, ktoré svojimi hospodárskymi zásahmi najviac zvyšuje konkurencieschopnosť svojich firiem, pretože predáva tovar vyrobený s veľmi nízkymi vstupnými nákladmi čím znižuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a likviduje tak státisíce pracovných miest po celej Únii. Zákon tiež zavádza nový systém pre výpočet antidumpingových vyrovnávacích ciel na dovoz z krajín so závažnými tržnými deformáciami.
„Nová metodológia na výpočet dovozných ciel z krajín s významnými narušeniami trhu je úplne kľúčová pri riešení hlavných problémov medzinárodného obchodu,“ vyhlásila eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. Podľa tejto novej legislatívy budú príslušné orgány rozhodovať o uvalení ciel aj na základe dopadu na pracovné a environmentálne prostredie v jednotlivých krajinách s prihliadnutím na cenotvorbu. Z celosvetového hľadiska ide o unikátnu antidumpingovú legislatívnu úpravu. Zákon má zaistiť, aby „bol európsky priemysel dobre vybavený pred neférovou konkurenciou,” povedala ešte pred hlasovaním švédska eurokomisárka.
„Som hrdý na výsledok, ktorý sme dosiahli. Posilnili sme ochranu nášho obchodu a zaistili sme, že legislatíva na obranu obchodu po prvýkrát berie do úvahy pracovnoprávne a environmentálne štandardy,“ vyhlásil predseda výboru pre medzinárodný obchod Bernd Lange, po prijatí novej právnej úpravy. Za nový zákon hlasovalo 554 europoslancov a iba 48 bolo proti. Do platnosti by mala vstúpiť koncom tohto roka, odobriť ju však musí ešte Rada EÚ. Proti tomuto zákonu ostro vystúpil čínsky minister obchodu, ktorý nové antidumpingové pravidlá považuje za sporné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Kvôli novej legislatíve dokonca Čína odmietla podpísať spoločné vyhlásenie ohľadom klimatických zmien na júnovom summite Čína-EÚ.
Nové opatrenia sú totiž akousi kompenzáciou za dôsledky toho, že WTO po novom garantuje Číne status trhovej ekonomiky, čo výrazne skomplikuje dokazovanie jej nelegálnych obchodných praktík.
Keď sa v roku 2001 Čína stala členom WTO, v podmienkach prístupovej dohody bola klauzula, podľa ktorej sa nasledujúcich 15 rokov bude považovať za rozvojovú ekonomiku. Z toho sa vychádzalo aj pri výpočtoch antidopingových ciel.
Za týchto podmienok pre EÚ nebolo ťažké rýchlo zaviesť prísne antidumpingové pravidlá, ktoré zároveň neodporujú podmienkam WTO. To prestalo platiť minulý rok a Čína odmieta, aby sa na ňu aj naďalej nazeralo ako na špeciálny prípad. „Nejde o to, – nikdy o to ani nešlo -, či udelíme Číne status trhovej ekonomiky. Čína skrátka nie je trhovou ekonomikou,“ vyhlásila eurokomisárka Malmströmová. „Keby ňou bola, veci by boli omnoho jednoduchšie“, dodala.
Podľa nových pravidiel sa za dumping bude považovať situácia, kedy ceny za dovoz budú menšie ako domáce ceny vo všetkých členských krajinách WTO. Budú však existovať výnimky pre prípady, kedy dochádza k umelým narušeniam trhu. Takými sú napríklad nadmerné štátne zásahy, čo sa bude týkať hlavne čínskych firiem. Očakáva sa, že po tom, čo nová legislatíva vstúpi do platnosti, Európska komisia vypracuje správu o rozsahu trhových deformácii v Číne.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies